Ľudia na okraji

Klimatické zmeny ohrozujú ľudí, ktorí tisícročia žili vo svojom prostredí a s krehkým ekosystémom dokázali nájsť citlivú rovnováhu. Ich voda a obživa mizne z dôvodov, ktoré sú mimo ich kontroly.
Počet zobrazení: 959

Klimatické zmeny ohrozujú ľudí, ktorí tisícročia žili vo svojom prostredí a s krehkým ekosystémom dokázali nájsť citlivú rovnováhu. Ich voda a obživa mizne z dôvodov, ktoré sú mimo ich kontroly.

Minulý týždeň sa na Aljaške stretli zástupcovia skupín pôvodných obyvateľov z celého sveta. Hostiteľom bola Inuitská polárna rada. Mnohé z týchto spoločenstiev sa dokázali storočia rozvíjať v nehostinných ekosystémoch – džungliach, na okraji púští či v arktických oblastiach – len vďaka tomu, že ich domovy boli pre ich „civilizovanejších“ (rozumej – vojensky schopnejších) susedov ekonomicky nezaujímavé. V okrajových oblastiach si vytvorili životný štýl, ktorý udržiaval rovnováhu s prírodným prostredím. Dnes je táto rovnováha – nie ich vinou – narušená. Ekosystémom hrozí zrútenie a unikátnym kultúram zánik.

V Spojených štátoch amerických a Kanade sa už začalo niekoľko súdnych procesov, v ktorých inuitské komunity žalujú veľkých producentov skleníkových plynov za ničenie svojich domovov. Pod vplyvom klimatických zmien ustupujú ľadovce, otepľuje sa oceán, a z tradičných lovných teritórií mizne zver a ryby.

Podobnej hrozbe čelia aj indiáni Uru Chipaya, ktorí už štyritisíc rokov žijú na okraji suchej vysokohorskej plošiny v Bolívii. Považujú sa za „vodných ľudí“. Dokázali prežiť Inskú ríšu, i španielskych dobyvateľov, teraz im však hrozí vymretie. Rieka Lauca, ktorá ich tisícročia živila, vysychá. Príslušníci kmeňa, ktorý obrábal pôdu a choval zvieratá na okraji soľnej púšte pomaly odchádzajú a rozmnožujú rady obyvateľov slumov v mestách Bolívie a Chile. V centre kmeňa, dedine Santa Ana a v okolitých osadách už ostalo len dvetisíc, väčšinou starších ľudí.

Problémom je ústup ľadovcov v Andách. Vedci hovoria, že klimatické zmeny zrýchlili ich miznutie v Bolívii, Kolumbii, Ekvádore a Peru. Najvyššie položené juhoamerické zimné stredisko, na ľadovci Chacaltaya neďaleko hlavného mesta Bolívie La Paz, museli pred niekoľkými rokmi zavrieť. Ľadovec ustúpil. Medzivládny panel o klimatických zmenách v roku 2007 varoval, že vyššie teploty môžu do pätnástich rokov roztopiť všetky juhoamerické ľadovce.

Pre juhoamerické horské komunity to bude katastrofa. Nie však len pre ne. Bolívijské hlavné mesto La Paz a jeho satelit El Alto pociťujú nedostatok vody, vláda prezidenta Eva Moralesa spustila kampane na jej šetrenie. Nedostatok životodarného zdroja zvyšuje napätie v krajine podobne ako vo vysychajúcich oblastiach v Afrike, či v Strednej Ázii.

V decembri sa v Kodani stretnú zástupcovia štátov a budú rokovať o novej medzinárodnej dohode, ktorá by zabrzdila klimatické zmeny a čo najviac obmedzila ich najhoršie vplyvy. Šance na ňu by mali byť lepšie ako minulý rok – USA, najväčší znečisťovateľ, majú novú vládu, ktorá sa už medzinárodnému klimatickému režimu nebráni. Európska únia podporuje (prinajmenšom slovne) prísne globálne pravidlá . Deklarovaná politická vôľa sa však ani teraz nemusí premeniť na zmysluplnú a záväznú dohodu. Dôležité bude, aby rozvinuté krajiny na seba prevzali historickú zodpovednosť a od rozvojového sveta nepožadovali iba obmedzovanie emisií, ale poskytli mu na to aj adekvátne finančné a technologické prostriedky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984