Čo sa kde deje
Organizácia amerických štátov (OAS) hlasovaním rozhodla o zrušení vlastného verdiktu z roku 1962 o vylúčení Kuby z tejto organizácie. Kuba bola v roku 1948 zakladajúcim štátom OAS, ale po revolúcii ju z nej na nátlak USA vylúčili. Aj teraz USA tlačili na členské štáty, aby opätovné prijatie Kuby podmienili demokratizáciou režimu. Ich úsilie však neprinieslo nijaké konkrétne výsledky a ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clinotonová vyhlásila, že prijatie Kuby nebude automatické. USA ako jediná krajina západnej pologule nemá s Kubou normálne vzťahy. (zdroj: CFP)
* * *
Americký prezident Barack Obama priznal počas návštevy Egypta americkú úlohu pri prevrate v Iráne v roku 1953. „Uprostred studenej vojny boli Spojené štáty americké činiteľom pri prevrate demokraticky zvolenej iránskej vlády,“ konštatoval a poukázal na úlohu CIA, ktorá zvrhla premiéra Mohammeda Mosadeka, keď sa odvážil znárodniť ropné polia. Prevrat podporovali nielen USA, ale aj Británia a jeho cieľom bolo zachovanie kontroly Západu nad iránskym ropným bohatstvom. Stratu vplyvu USA znamenala až úspešná islámska revolúcia v roku 1979. Nepriateľstvo voči Teheránu priviedlo uvedené veľmoci k spojenectvu a podpore Saddáma Husajna počas iránsko – irackej vojny. Napätie medzi USA a Iránom kulminovalo v roku 1988, keď americká vojnová loď zostrelila iránske civilné lietadlo, ktoré si údajne pomýlila so stíhačkou. Všetkých 209 pasažierov na palube zahynulo. (Zdroj: CFP)
* * *
Bolívijská vláda prijala dekrét o možnosti konfiškácie majetku osôb, firiem a občianskych združení, ktorým sa dokáže, že finančne podporovali teroristické a separatistické skupiny alebo vyvíjali činnosť proti bezpečnosti štátu. Opozícia tento krok tvrdo kritizuje. Prezident Senátu Oscar Ortiz z pravicovej opozičnej strany Poder Democrático y Social, označil dekrét za „štátny terorizmus. Vláda dekrét prijala po tom, čo začiatkom apríla v regióne Sant Cruz spravovanom opozíciou odhalili ozbrojenú skupinu zloženú z Bolívijčanov a osôb z Maďarska, Chorvátska a Írska. Tá podľa výpovedí svojich členov bojovala za odtrhnutie regiónu od Bolívie. Skupina, ktorú podporovali významné firmy a opoziční politici zo Santa Cruz údajne plánovala aj atentát na prezidenta Eva Moralesa. (Zdroj: Poonal)
* * *
Predstavitelia sociálnych hnutí zo Strednej a Južnej Ameriky, ktorí sa koncom mája stretli v hlavnom meste Nikaraguy Managua, ostro kritizovali pripravovanú asociačnú zmluvu medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou. Podľa organizácie maloroľníkov Vía Campesina vnímajú miestne sociálne hnutia dohodu ako zmluvu o voľnom obchode, ktorá povedie k ďalšiemu ochudobňovaniu a prehlbovaniu hospodárskej krízy, privatizácii verejných služieb a ohraničeniu možností štátu uskutočňovať verejnú politiku. Preto žiadajú okamžité zastavenie doterajších rokovaní a zapojenie všetkých dotknutých skupín s cieľom vytvoriť dohodu na základe iných podmienok. Za najdôležitejšiu považujú požiadavku rozšíriť a urýchliť regionálnu integráciu. (Zdroj: Poonal)
