Reklama
Reklama

Výrazný

Sú to už bezmála dve desiatky pár rokov, čo sa slovenskí psychiatri rozhodli vzdelávať slovenských novinárov. Samozrejme, nie vo svojom odbore ani pre svoj odbor. Vzdelávať sa nás pokúšali pre tých, ktorým píšeme a o ktorých píšeme. A preto, ako o nich píšeme.
Počet zobrazení: 938

Sú to už bezmála dve desiatky pár rokov, čo sa slovenskí psychiatri rozhodli vzdelávať slovenských novinárov. Samozrejme, nie vo svojom odbore ani pre svoj odbor. Vzdelávať sa nás pokúšali pre tých, ktorým píšeme a o ktorých píšeme. A preto, ako o nich píšeme. Preto, že ovplyvňujeme čitateľov a prostredníctvom nich aj nečitateľov nielen v dobrom, ale aj v zlom. Či sa to im, ale aj nám páči, alebo nie. A tak to bolo učenie v mnohonásobne vlastnom záujme – všetko, čo sa človek naučí, je preňho užitočné, všetko, čo sa naučí novinár (ak sa učiť chce), môže byť užitočné pre čitateľov.

Vtedy, nedlho po prevrate, išlo nielen o odtabuizovanie trinástej komnaty duševných chorôb, ktoré boli (boli?) spojené s biľagom hanby, v očiach verejnosti. Išlo aj o to, ako novinári píšu (alebo by mali písať) o duševných chorobách, o duševne chorých, o ich statuse v spoločnosti, o tom, že sú to rovnakí pacienti-ľudia, ako sú pacienti-ľudia s chorým srdcom, obličkami, pľúcami, očami...

Stretávali sme sa so špičkovými psychiatrami a psychológmi, ktorí sa nám snažili osvetliť prejavy niektorých duševných ochorení, ich podstatu, príčiny a to, ako negatívne ich môže ovplyvniť necitlivosť „zdravých“ ľudí, tobôž médií. Najmä tých, ktoré sa pod pláštikom slobody začali výrazne bulvarizovať a neštítili sa, tak ako sa neštítia ani teraz, vyrábať škandály a senzácie aj z ľudského nešťastia.

Jedným z tých špičkových odborníkov bol aj pán profesor Ivan Žucha. K jeho menu som si po prednáške poznamenala: výrazný človek. Drobný, s tichým hlasom a poznaním trochu zastretými očami, si nás od prvého slova podmanil svojou – výraznosťou. A do mnohých sa zapísal nevysloveným, zato nástojčvým večným svetielkom – všetky krásy (aj škaredosti sveta) posväťte otázkami, úvahami, pokorou poznávania, hrdosťou poznania.

Odvtedy som sa s pánom profesorom stretla už len prostredníctvom jeho dcéry Svetlany, ktorá je mojou kolegyňou, a jeho textov. Aj v Slove, ktorého bol jedným z kmeňových autorov a ktoré aj týmito riadkami vzdáva úctu jeho životu, tvorbe a pamiatke.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama