Reklama
Reklama

„Hlavné mesto sveta“ – Jekaterinburg

V polovici júna 2009 sa provinčné uralské mesto Jekaterinburg stalo na chvíľu hlavným mestom sveta. V priebehu niekoľkých hodín sa tam konali dva summity – Šanghajskej organizácie spolupráce a prvý summit krajín BRIC-u (Brazília, Rusko, India a Čína).
Počet zobrazení: 1306

V polovici júna 2009 sa provinčné uralské mesto Jekaterinburg stalo na chvíľu hlavným mestom sveta. V priebehu niekoľkých hodín sa tam konali dva summity – Šanghajskej organizácie spolupráce a prvý summit krajín BRIC-u (Brazília, Rusko, India a Čína). Mesto, v ktorom študoval a pracoval prvý prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin (pravda, vtedy sa volalo Sverdlovsk), v ktorom bola zlikvidovaná cárska rodina Romanovcov a ktoré geograficky leží na hranici Európy a Ázie to zvládlo. Podobne ako predtým summit Európskej únie a Ruska v Chabarovsku.

Keď v roku 2001 zakladali účastnícke krajiny Rusko, Čína, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan Šanghajskú organizáciu spolupráce (ŠOS), tak predpokladali, že tento formát je predurčený predovšetkým na ekonomiku. Preto sa dnes na platforme ŠOS diskutuje o možnosti vzniku novej univerzálnej valuty. Ale aj o architektúre sveta, pretože ako to zhodnotil exminister spravodlivosti USA R. Clark – najväčším zločinom 20. storočia bola americká zahraničná politika.

Zaujímavé je, že počas prvých rokov existencie Šanghajskej organizácie spolupráce, najskôr pod názvom Šanghajská päťka, nikoho na Západe neznepokojovala a všetci ju vnímali ako umelú konštrukciu.

Aké sú strategické ciele ŠOS po stretnutí v Jekaterinburgu? Môže to byť formovanie akejsi antizápadnej koalície. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že Stredná a Centrálna Ázia sú miestom, kde sa môžu dostať do rozporu záujmy Číny, Ruska a Západu a aj historické záujmy Ruska a nechuť Pekingu dovoliť Západu v regióne, o ktorý má záujem. Tento summit však neodpovedal dostatočne na nejasnosti typu – je ŠOS hrozbou (pro)americkým a (pro)európskym záujmom v regióne?

Taktiež sa účastnícke krajiny ŠOS doteraz nedohodli, resp. nerozpracovali procedúru prijímania nových členov. V rámci ŠOS majú štatút pozorovateľov Pakistan, India, Irán a Mongolsko. Pravidelným účastníkov summitov je Afganistan a po stretnutí v Jekaterinburgu sa partnermi ŠOS stali Bielorusko a Srí Lanka. To už je naozaj veľký kvantitatívny záber, nielen čo do rozlohy a počtu obyvateľov, ale napr. aj členstva v svetovom jadrovom klube či Rade bezpečnosti OSN. Pokiaľ ide o mimoriadnu kultúrnu a náboženskú pestrosť, ako sa zdá, správanie Spojených štátov amerických dokáže zjednotiť aj zdanlivo nespojiteľné.

Bude ŠOS úspešný integračný projekt? Pestrosť krajín ŠOS môže byť základom novej kvality, ale otázku integrácie budú zjemňovať vodcovské snahy Ruska a Číny. Uvidíme, akým smerom sa vydá ŠOS počas predsedníctva Uzbekistanu.

Európa prehrá
Na druhej strane, ak začneme vnímať ŠOS ako akúsi netradičnú energetickú alianciu, potom sa treba zamyslieť hlbšie. Čína je najväčší importér energetických surovín, Rusko najväčší exportér a možná alternatíva – Turkménsko zasa nie je členom ŠOS. Tempo rastu HDP v krajine už limituje energetická nedostatočnosť. Preto je logické očakávať energetickú konfrontáciu Číny. Pre Rusko je to výhodnejšia perspektíva, než sa doťahovať s Európou, ktorá si nevie rady s Ukrajinou. Brusel sa snaží riešiť energetické otázky trhovým prístupom, rôznymi tézami, ako sú napríklad alternatívne trasy, konkurencia dodávateľov a podobne. Summa summarum, ropa a plyn sa nemôžu predávať, kým nie sú na slobodnom trhu. Rusko ale hovorí, že ropa a plyn nepôjdu spod zeme dovtedy, kým sa nepredajú. Nakoniec, niet sa ani tak veľmi čo čudovať. Už Fjodor Michajlovič Dostojevskij, ktorý formoval a opisoval ruskú dušu, vo svojom diele Výrastok z roku 1875 písal: „Súhlasíte, že toto nie je čestné. Prečo nečestné? Veď to je trh!“

Energetická diskusia v rámci ŠOS sa nevyvíja tak, ako diskusia v byrokraticky sterilnom Bruseli. Pretože medzi Čínou a Ruskom či medzi Turkménskom a Čínou nie sú tranzitne nestabilné zóny tak, ako ich na ceste surovín do Európy vyformoval samotný Západ (cez Gruzínsko či Ukrajinu), diskusia o energetike sa skôr zameriava na koordináciu rozhodnutí štátnych aktérov. Len na ilustráciu. Gazprom zatiaľ ovláda 0,5 percenta amerického trhu s plynom. Kým sa Brusel namáha a váha označiť Ukrajinu pravdivým pomenovaním, už sa aj odohrala dohoda s partnermi v USA. Výsledkom je skutočnosť, že Gazprom bude mať do roku 2020 podiel približne 20 percent. Teda hneď po roku, na ktorý Európska komisia presadila plán 20-20-20.

Jekaterinburgský BRIC a echo z Uralu
Krajiny, ktoré tvoria skupinu BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) nepredstavujú len teritoriálny fenomén. Spolu zaberajú 25,9 percenta zemskej súše a 40 percent celkového svetového obyvateľstva (2,7 miliárd), zároveň však predstavujú aj zárodok kapacít ukončenia plazivej globálnej krízy, ktorá do sveta vyrazila zo Spojených štátov amerických.

Majú veľké zlaté rezervy (Čína je na prvom mieste v celosvetovom rebríčku, Rusko na treťom), no predovšetkým Čína a India sú schopné čeliť náporu krízy. Ide však aj o zoskupenie majúce rôznorodú geografiu, diferencovanú históriu, rôznu geopolitiku, a samozrejme, aj rôzne hodnotové pozadie. Je to projekt budúcnosti, pretože v Jekaterinburgu si štyria lídri jasne povedali, kam by BRIC nemal skĺznuť. V prvom rade neexistuje ambícia exportovať do iných krajín „svoje“ ekonomické a sociálne modely vývoja. Krajiny BRIC-u nemajú ambíciu vládnuť svetu. BRIC (táto skratka sa v odbornom žargóne objavila v roku 2001 v dokumentoch Goldman Sachs) neuvažuje stať sa alternatívou G 8 alebo G 20, ale fungovať ako doplnkový formát.

Podčiarknuté a spočítané – odkaz z Jekaterinburgu je jasný. Rekonfigurácia multipolárneho sveta sa stala realitou. Svet má sever, juh, východ a západ. Teda už ani náhodou, len Západ.

Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama