Konečne zaslúžená odmena

Na pozadí najnovších teroristických útokov „v bezpečnom“ Iraku, bez ktorých si, ruku na srdce, už túto krajinu človek ani nevie predstaviť, sa konečne schyľuje k tomu podstatnému, k tomu, na čo všetci netrpezlivo čakáme.
Počet zobrazení: 952

Na pozadí najnovších teroristických útokov „v bezpečnom“ Iraku, bez ktorých si, ruku na srdce, už túto krajinu človek ani nevie predstaviť, sa konečne schyľuje k tomu podstatnému, k tomu, na čo všetci netrpezlivo čakáme. Vyhladnutým a netrpezlivým nadnárodným korporáciám vláda konečne pripravuje lukratívne kontrakty, ktoré im umožnia zahryznúť sa do ropných polí pri Basre. Stane sa to presne v deň, keď sa budú okupačné jednotky sťahovať z miest a Iračania tak budú môcť aspoň na chvíľu podľahnúť ilúzii, že svoje územie naozaj kontrolujú. Znamená to aj väčšiu šancu, že si zálusk západných ropných gigantov na ich národné striebro nevšimnú. Verme, že čoskoro sa to podarí aj v Iráne, kde sú vzácne zdroje už akosi pridlho v rukách štátu. Pri súčasnej situácii v Teheráne vyhliadky na bohumilý proces privatizácie ropných zdrojov zas až tak zle nevyzerajú. Voči Washingtonu lojálny iracký premiér Al-Maliki (vlastne, ťažko byť predsedom vlády a zároveň neposlúchať okupanta), akosi zázračne minul všetky peniaze, a preto nemá za čo modernizovať infraštruktúru potrebnú na ťažbu. Nemá ani na to, aby korporáciám za tieto služby jednorazovo zaplatil. A preto dostanú ropné firmy vzácne 15- až 20-ročné kontrakty, ktoré im zabezpečia poplatky z produkcie. A keďže ropy, ktorá tvorí 95 percent príjmov štátu, má Irak habadej, nemôže to pre firmy dopadnúť zle. Zákon, ktorý im to umožní, sa pripravoval v tajnosti, nedemokratickou cestou, pričom odborári sa k nemu vyjadriť, samozrejme, nemohli. Celkovo je smutné, že sa pre budúcnosť krajiny taká dôležitá legislatíva robila pod vojenskou okupáciou. Žiaden z ostatných veľkých blízkovýchodných ropných producentov typu Saudská Arábia či Kuvajt by s ňou nesúhlasil. A Iračania to veľmi dobre vedia. Už teraz sa mnohí zlovestne vyhrážajú, že nebudú spolupracovať (hm, kde bude asi tá príčina teroristických útokov v krajine ?), prípadne, že ďalšia vláda, ktorá sa už nebude musieť Američanom klaňať, zákon zruší. Ak by sa to náhodou stalo, bol by to celkom dobrý dôvod, aby sa americké vojská do krajiny raz vrátili, čo poviete? Ochraňovať demokraciu, spravodlivosť, ľudské práva a... samozrejme, až v tom najposlednejšom rade investície.

Autor je spravodajca World Business Press Online v Londýne

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984