Vojna svetov
Dva týždne po tom, ako v amazonskom regióne Bagua vypukli ozbrojené zrážky peruánskym vojskom a miestnymi aktivistami, odstúpil peruánsky premiér. A zákon, ktorý konflikt vyvolal, bol stiahnutý.
Peru je jednou z posledných krajín Južnej Ameriky, ktorej vláda sa nehlási k „progresívnemu“, či „ľavicovému“ krídlu. Prezident Alan García je zástancom neoliberálnej hospodárskej agendy a podporuje otváranie krajiny zahraničným investíciám, dereguláciu a liberalizáciu trhu.
Pred časom prišla peruánska vláda s návrhmi zákonov, ktoré by umožnili ťažbu minerálov, ropy a zemného plynu v regióne Bagua pokrytom amazonským pralesom. Návrhy narazili na odpor mnohých mimovládnych organizácií, ale aj miestnych obyvateľov. Sľubovali im síce pracovné miesta a hospodársky rozvoj regiónu, oni sa však na základe poznania takéhoto „rozvoja“ v iných oblastiach Amazónie báli skôr zničenia životného prostredia a straty pôvodných zdrojov obživy. Oblasť zablokovali, a keď sa ju vláda pokúsila otvoriť ozbrojenými silami, postavili sa na odpor. Proti peruánskej armáde a polícii stáli s oštepmi a lukmi...
Prezident García sa snažil spor interpretovať ako konflikt dvoch civilizácií – osvietenej vlády snažiacej sa región s veľkým potenciálom otvoriť zahraničným investíciám a rozvoju, a miestnych zaostalých Indiánov. „Amazónia patrí Peruáncom, nie iba malej skupine ľudí, ktorí v nej žijú,“ vyhlásil. Problémom však je, že ak by sa plány vlády zrealizovali, nepatrila by Amazónia a jej bohatstvo ani miestnym obyvateľom, ani Peruáncom, ale veľkým firmám a politickej elite, ktorá so spojenia s nimi profituje.
Peru je dnes popredným svetovým vývozcom nerastných surovín. Počas komoditného boomu v posledných rokoch export i HDP dramaticky rástli a Garcíova vláda to označovala za dôkaz úspechu svojej politiky.
Lenže „úspech“ nezažívajú všetci obyvatelia krajiny. Stagnuje tvorba nových pracovných miest, až štvrtina detí v krajine žije pod hranicou chudoby; v chudobných regiónoch na juhu je to až polovica. Spoločnosť rozdeľuje sociálna priepasť.
Stiahnutie zákonov a odstúpenie premiéra znamená, že voči politickým pohybom na latinskoamerickom kontinente nie je imúnne ani Peru. Podobné protesty pôvodných Indiánov z chudobných regiónov viedli v roku 2005 k pádu vlády a k nástupu prezidenta Moralesa v neďalekej Bolívii. Aj to pravdepodobne prispelo ku Garcíovej ochote ustúpiť. Lenže zatiaľ to bolo iba prvé dejstvo. Osoba premiéra je v Peru politicky málo významná, prezident ho môže ľahko obetovať. A zákony umožňujúce koristiť prírodné bohatstvo bez ohľadu na názor miestnych obyvateľov sa možno pokúsiť zaviesť inou, menej otvorenou cestou.
