Reklama
Reklama

Čo sa kde deje

Zástupcovia Spojených štátov amerických a Číny si minulý utorok opäť sadli za rokovací stôl, aby diskutovali o spoločných vojenských otázkach. Rokovania prerušili pred osemnástimi mesiacmi po tom, ako Washington predal zbrane Taiwanu. Spojené štáty americké chcú presvedčiť Čínu pritlačiť na Severnú Kóreu, aby sa vzdala jadrového programu.
Počet zobrazení: 813

Zástupcovia Spojených štátov amerických a Číny si minulý utorok opäť sadli za rokovací stôl, aby diskutovali o spoločných vojenských otázkach. Rokovania prerušili pred osemnástimi mesiacmi po tom, ako Washington predal zbrane Taiwanu. Spojené štáty americké chcú presvedčiť Čínu pritlačiť na Severnú Kóreu, aby sa vzdala jadrového programu. Peking však zatiaľ s podobnými krokmi váha. Krajiny budú diskutovať aj o zlepšení vojenských vzťahov, ktoré boli po sérii námorných konfrontácií v posledných mesiacoch napäté. Pred niekoľkými týždňami sa pri Filipínach zrazila čínska ponorka s americkou vojnovou loďou, v marci sa v Juhočínskom mori odohrali štyri iné konfrontácie, po ktorých Čína obvinila USA zo vstupu do jej teritoriálnych vôd.

* * *

Vo Švajčiarsku vyskúšajú technológiu, vďaka ktorej sa budú môcť budovy vyhrievať počítačmi. Systém nazývaný Aquasar môže znížiť emisie až o 85 percent a súčasne ušetrí energiu používanú na chladenie čipov. Hlavným cieľom nie je jeho použitie v domácich počítačoch, ale vo veľkých dátových centrách. Nie je známe, koľko energie presne dátové centrá spotrebujú. Veľké spoločnosti ako Google totiž nie sú veľmi ochotné tieto údaje zverejňovať. V roku 2005 boli podľa energetického experta z Lawrence Berkeley National Laboratories v Kalifornii, Jonathana Koomeyho, zodpovedné za jedno percento globálnej spotreby elektriny, čo bolo dvakrát viac než päť rokov predtým. Asi polovica z tejto energie sa vydáva na chladenie.

* * *

Americkej Republikánskej strane sa míňajú kandidáti na súpera prezidentovi Barackovi Obamovi. Stranu, ktorej program a rétorika sú plné slov o „morálke“ a „hodnotách“, politicky ničia sexuálne aféry jej členov. Pred dvoma týždňami rezignoval z poprednej pozície v strane senátor John Ensign po tom, ako sa odhalila jeho sexuálna aféra. Minulý týždeň potopil podobný prešľap (minimálne v očiach amerických konzervatívnych voličov) kariéru ďalšieho potenciálneho prezidentského kandidáta na rok 2012, guvernéra Južnej Karolíny Marka Stanforda. Ukázalo sa, že dôvodom jeho šesťdňového zmiznutia nebolo utiahnutie do ústrania, aby mohol napísať nejaké dôležité veci, ako tvrdila jeho manželka, ani dvetisíckilometrová túra v pohorí Apalače, ako tvrdil šéf jeho štábu, ale návšteva u „viac ako priateľky“ v Buenos Aires. Napriek tomu však má Republikánska strana veľké šťastie – čím viac sa jej voliči zaoberajú podružnými vecami z osobného života jej politikov, tým menej ich asi trápia ich katastrofálne názory na podstatné otázky zahraničnej politiky, ochrany ľudských práv, hospodárstva či ochrany životného prostredia a podobne.

* * *

„Ľuďom užívajúcim drogy by sa mala ponúkať lekárska pomoc, nie trestné stíhanie“, tvrdí riaditeľ protidrogovej agentúry OSN (UNODC) Antonio Maria Costa. Vlády by sa mali podľa neho zamerať na veľké ryby v drogovom biznise, nie na malé priestupky. V niektorých krajinách je pomer medzi ľuďmi uväznenými za užívanie drog a ľuďmi uväznenými za ich pašovanie až päť k jednej. „To je mrhanie peňazí pre políciu a mrhanie životmi tých, ktorí skončia vo väzení.“ Costa síce nepodporuje legalizáciu drog, no boj proti drogám by sa podľa neho mal zamerať na obchodníkov, nie na užívateľov. UNODC vo svojej pravidelnej správe tvrdí, že produkcia ópia a kokaínu za posledný rok klesla, lebo klesol dopyt. Britská mimovládna organizácia Transform, ktorá sa zaoberá problémom drogových závislostí a má štatút poradnej organizácie OSN, však tieto výsledky spochybňuje. Tvrdí, že medzinárodné snahy o potlačenie problému zatiaľ viedli len k eskalácii škôd spôsobených výrobou, dodávkou a užívaním drog.

* * *

Afganská vojna sa šíri do postsovietskej Strednej Ázie. Po sérii útokov v Uzbekistane a Kirgizsku, ktoré sa štýlom podobali akciám Talibanu, to pripustil šéf Severoatlantickej aliancie Jaap de Hoop Scheffer. „Keď chcú extrémisti prekročiť hranice Strednej Ázie a pokračovať tam vo svojej hroznej činnosti, NATO pravdepodobne nie je schopné zastaviť ich“, povedal Scheffer. Vojna v Afganistane sa už rozšírila do Pakistanu. Po invázii v roku 2001 našla časť síl Talibanu útočisko na severovýchode Pakistanu. Spojené štáty americké, ktorých jednotky nie sú súčasťou operácie NATO, tam v spolupráci s pakistanskou armádou uskutočňujú už dlhšie letecké i pozemné útoky. Ak si chcú Spojené štáty zachovať strategickú základňu v kirgizskom Manase, budú musieť platiť. Pred niekoľkými mesiacmi oznámil kirgizský prezident Kurmanbek Bakijev do Washingtonu, že zo základne musia odísť do 18. augusta. Ešte predtým si však zabezpečil v Moskve prísľub finančnej „pomoci“. Lenže základňa Manas je pre USA veľmi dôležitá, využívajú ju na prepravu vojenského materiálu a vojakov do Afganistanu. Podľa ruského denníka Nezavisimaja Gazeta sľúbili za jej zachovanie miliardu dolárov, ktorá by mala podobu tureckých investícií.

* * *

Telekomunikačné spoločnosti Siemens a Nokia sa podieľali na vybudovaní iránskej špionážnej siete. Podľa denníka The Wall Street Journal pomohli tieto dve spoločnosti iránskej vláde vybudovať jeden z najprepracovanejších mechanizmov na kontrolu a cenzúru internetu. Pomocou technológie, ktorú nemecký Siemens AG a fínska Nokia poskytli, mohla iránska vláda údajne vyvíjať činnosť nazývanú „deep packet inspections“. Vďaka nej môžu administrátori nielen blokovať komunikáciu a získavať informácie o užívateľoch internetu, ale aj meniť informácie na internetových stránkach, a tým dezinformovať.

* * *

Humanitárna agentúra, ktorá sa kedysi zameriavala na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v odľahlých oblastiach v rozvojových krajinách, za začala zameriavať na milióny nepoistených obyvateľov Spojených štátov amerických. Organizácia Remote Area Medical Group otvorila po celých USA provizórne vyšetrovne pre ľudí, ktorí by si inak vyšetrenie nemohli dovoliť. Jej zakladateľ Stan Brock to komentoval slovami: „Nejde len o nezamestnaných a bezdomovcov, ale sú to aj ľudia, ktorí zamestnanie či nejaké poistenie majú, lenže to jednoducho nepokryje obrovské náklady na zdravotnú starostlivosť v tejto krajine. Veľmi rád by som sa dožil doby, keď sa Remote Area Group bude môcť vrátiť tam, kam skutočne patrí, napríklad na Haiti, do Dominikánskej republiky a niektorých oblastí Afriky. Vytvoril som organizáciu s týmto účelom, no teraz sme na mnoho rokov uväznení tu v Spojených štátoch amerických, pretože naša tunajšia potreba je naozaj obrovská. Napríklad počas dvojdennej zastávky v štáte Tennessee vyšetrili lekári tejto skupiny viac ako 800 pacientov, ktorí by sa inak k lekárovi nedostali.“

Spracované podľa nezávislého spravodajstva Akt-info a zahraničnej tlače

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama