Miliarda ekonomických zázrakov
„Zdravie pre všetkých“ – v krajine s 1,3 miliardami obyvateľov je to obrovská výzva. No súčasne aj politická nutnosť. Rozhodnutie čínskej vlády vybudovať univerzálnu zdravotnú starostlivosť v krajine je aj hľadaním širšej legitimity „hospodárskeho zázraku“.
Od roku 2009 má začať centrálna vláda, regionálne i miestne vlády vydávať na zdravotníctvo 124 miliárd dolárov, čo je zdvojnásobenie verejných investícií oproti roku 2008. Cieľom trojročného reformného plánu je vybudovať v krajine takmer univerzálny systém zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poistenie má pokryť 90 percent obyvateľov. Systém má pomôcť zamestnaným v mestách, ktorým mohla doteraz aj stredne vážna choroba odčerpať všetky rodinné úspory, alebo ich úplne uvrhnúť do chudoby. Má poskytnúť ochranu starším občanom bez predchádzajúceho pravidelného zamestnania, deťom, univerzitným študentom i migrujúcim robotníkom bez stálych kontraktov a ich rodinám. Na vidieku sa budú vytvárať služby zdravotnej starostlivosti pre farmárov, fungujúce ako družstvá. Špeciálne programy budú určené pre mestských a vidieckych chudobných.
Dôraz sa má klásť na základnú zdravotnú starostlivosť, pretože tá doteraz väčšine Číňanov chýba. Má sa zlepšiť distribúcia základných liekov cez celonárodnú organizáciu a pre každého občana sa má vytvoriť zdravotný záznam. Reformný plán vytvorený po širokých verejných konzultáciách chce naprávať aj „tendenciu ku komercializácii“ vo verejných nemocniciach.
Väčšina obyvateľov Číny doteraz z „hospodárskeho zázraku“ veľa nemala. Vysoký ekonomický rast a globálna konkurencieschopnosť v niektorých odvetviach sa dosahovali na sociálny a environmentálny dlh. Čínsky systém nazýva sám seba „komunizmom“, v skutočnosti je však ukážkovým príkladom štátneho kapitalizmu so zavedenými prvkami „slobodného“ podnikania. Množiace sa protesty za lepšie podmienky a práva pracujúcich i ochranu životného prostredia sú však pre pekinské vedenie jasným signálom, že ak chce udržať politickú stabilitu, výhody vysokého hospodárskeho rastu sa musia rozložiť rovnomernejšie.
Preto je vytváranie univerzálneho systému zdravotníctva pre čínsku vládu aj politickou nutnosťou. Má však aj dôležité bočné hospodárske efekty. Hrozba choroby a vysokých výdavkov na jej liečenie bola jedným z hlavných dôvodov, prečo si čínske domácnosti na vidieku i v mestách vytvárali zo skromných príjmov čo najväčšie úspory. Neexistencia univerzálnej zdravotnej starostlivosti tak súčasne brzdila domácu spotrebu. V čase, keď hospodárska kríza obmedzuje exportné príležitosti čínskeho priemyslu, je na udržanie rastu potrebné práve posilnenie vnútornej spotreby. Poskytnutie všeobecných, bezplatných sociálnych služieb by tak mohlo uvoľniť do ekonomiky veľké množstvá peňazí.
Ak sa to čínskej vláde podarí, urobí prvý krok vo vytváraní druhého, skutočného čínskeho zázraku. Doteraz vlastne nebolo na čínskom hospodárskom raste nič mimoriadne zázračné. Investície a firmy hľadali prostredie s relatívne nízkymi vstupnými nákladmi – Čína s minimálnymi environmentálnymi reguláciami a lacnou, dostupnou pracovnou silou im ho dokázala poskytnúť. Pekinská vláda mohla okrem toho vyvlastňovať z chudobnej, no obrovskej národnej ekonomiky veľké zdroje, a investovať ich do infraštruktúrnych projektov, ktoré ešte zvyšovali atraktívnosť krajiny pre zahraničných investorov. V takzvaných „špeciálnych ekonomických zónach“ mali pripravené všetko – výrobné priestory, dopravnú a energetickú infraštruktúru, lacnú pracovnú silu a priaznivé regulačné prostredie. A okrem toho, Čína na rozdiel od mnohých ďalších „rozvojových krajín“ mohla ponúknuť politickú stabilitu. Ozbrojené zložky potláčajú rovnako nekompromisne disent voči vláde, vytváranie nezávislých odborov, ktoré by mohli žiadať lepšie podmienky pre pracujúcich, i demonštrácie za zastavenie environmentálnej degradácie ohrozujúcej zdravie a životy miestnych obyvateľov. A „slobodné“ podnikanie z tejto chudoby a neslobody profitovalo. Zo štátnych podnikov postupne vyrástol silný domáci kapitál, ktorý sa úspešne presadzuje aj na globálnom trhu.
Dnes je Čína kandidátom číslo jeden na post novej globálnej veľmoci, jej základné slabiny sa však nachádzajú doma. Hoci oficiálne živený nacionalizmus a budovaný kult „ľudovej vlády“ poskytuje politickej elite istú legitimitu a v prípade potreby si môže pomôcť nasadením sily, jej prežitie stále väčšmi závisí od schopnosti rozmeniť národný „ekonomický zázrak“ na miliardu individuálnych zázrakov.
