Spätná väzba

PKO hynie pre tuposť
Ad: PKO morálne zlyhal...? (Silvia Ruppeldtová) Slovo 22/2009
PKO padá preto, lebo investor má záujem o pozemky. Nezaujíma ho Gross, Alexy, Orientálne či Dunajské veľtrhy, koncerty Fermaty a Jazzové dni. Čo je to funkcionalizmus, netuší vôbec. Netreba teda hľadať žiadneho nepriateľa, problém je „iba“ tuposť a krátkodobá vyhliadka skvelej investície. Je ľahšie postaviť na mieste PKO nekoncepčné čudo, ako začať odrazu brať do úvahy krajinno-urbanistický kontext.
Tupac

Nepohnevať si developerov...
Ad: Sme svedkami urbicídy (Ing. arch. Vladimír Husák, CSc.) Slovo 22/2009
Na stromoch, kríkoch, kvetinových záhonoch a tráve nevisia cenovky ako v Tesku. Zrejme preto si neuvedomujeme, ako veľmi nás developeri okrádajú, keď ničia zeleň a klímu miest prehustenou výstavbou. Mesto má byť pre ľudí, no lobistom developerov sa podarilo presvedčiť zodpovedných, že zmyslom života je vytvoriť čo najväčší zisk. A heslom našich mestských politikov z ktorejkoľvek strany je nepohnevať si developerov.
Elena

Za tú nenávisť nemôže socializmus
Ad: Tahle země není pro starý (Martin Škabraha) Slovo 22/2009
Nemám pokušenie hľadať príčiny antigerontizmu v uplynulých desaťročiach socialistického režimu, ako v závere naznačuje autor. Rovnaký syndróm „zavadzajúcich starkých“ je typický aj pre západné štáty, nedotknuté naším bývalým režimom. Príčina tkvie v tom, čo oba režimy spája: deti bez matiek, od útleho veku odkladané do jaslí (k pestúnkam), nedostatok času stráveného v spoločnosti širšej rodiny, teda spolu so starými rodičmi. Deti nevidia pozitívne vzory správania k slabším – k starým rodičom a malým deťom. Máloktorý starý človek je príjemný, často môže vzbudzovať negatívne emócie. Tie však nie je také ťažké ovládať, ak je to ktosi, kto vám roky venoval svoj čas a skúsenosti. A ak máte takéhoto svojho starkého, viete pochopiť aj tých druhých.
maciak

Pozri, kto to hovorí
Ad: Nechceme násilie (Eduard Chmelár) Slovo 23/2009
Na rohu ulice vrah o morálce káže. Krásne a výstižné Krylove slová mi prichádzajú na um, keď rôzni „dostálkovia“ poučujú o ľudských právach, ktorých nositeľom a protagonistom je vraj západná civilizácia. Tá, ktorá svoju prosperitu vybudovala na miliónoch mŕtvych a stovkách miliónov zdieraných ľudí. Deje sa to stále, buď sofistikovanými ekonomickými metódami, alebo, v prípade, že cieľová skupina je „nepoučiteľná“, aj brutálnou silou. Vedľajším efektom sú znova tisíce mŕtvol a masy utečencov. Tak šírime „demokraciu“ a naši dostálkovia nás presviedčajú o jedinej správnej ceste. Humánny človek však musí odsúdiť skrivodlivosť páchanú na ľudskom jedincovi, nech je kdekoľvek na svete.
UM