Nielen pre majetných
Baracka Obamu čaká jeden z kľúčových momentov v prezidentskom úrade. A ten moment nebude dôležitý iba pre Spojené štáty americké, ale aj pre iné krajiny, hoci ide o výsostne vnútropolitickú tému – zdravotnú starostlivosť.
Prezident Obama sa snaží cez Kongres pretlačiť jeden z kľúčových pilierov svojho volebného programu – vytvorenie verejného zdravotného poistenia. Konzervatívne a pravicové kruhy bijú na poplach – či už z ideologického presvedčenia, alebo vďaka grantom farmaceutických spoločností a súkromných poisťovní. Kampaň Catovho inštitútu využíva obrázok „strýčka Sama“ s kozou bradou, ktorý má tentoraz ľudí presvedčiť, že ak sa vytvorí verejné zdravotné poistenie, vláda im bude prikazovať, ktorého lekára majú navštíviť.
Samozrejme, to je nezmysel. Obavy súkromných poisťovní (a sekundárne farmaceutických firiem) sú však predsa len odôvodnené. Pravda, pre ich úzko subjektívne záujmy. Plány vlády totiž nepoškodia pacientov, ale obmedzia zisky zdravotných poisťovní a ceny, ktoré bude môcť za lieky účtovať farmaceutický priemysel.
Keď si chystaný Obamov systém získa dôveru, poisťovne môžu očakávať odliv poistencov. Súkromné zdravotné poisťovne vedia, že vládne poistenie nebude príťažlivé len pre 46 miliónov ľudí, ktorí sú príliš chudobní na to, aby boli pre nich zaujímavými klientmi (a ktorí preto v súčasnosti nie sú zdravotne poistení vôbec), ale aj pre väčšinu ostatných.
Obamovi nahráva niekoľko faktorov. V USA prevláda mienka, že súčasný systém súkromného zdravotného poistenia nefunguje ako by mal, a napriek tomu je stále drahší. Štatistiky ukazujú, že pri vysokých nákladoch (vyšších ako v európskych krajinách, kde funguje verejné poistenie) prináša úbohé výsledky. Nielen pre spomínaných 46 miliónov nepoistených. Spojené štáty americké zaostávajú za „vyspelým svetom“ vo viacerých ukazovateľoch verejného zdravia.
Republikánska opozícia je v defenzíve. Napriek tomu však Obama postupuje opatrne a zásadnú reformu sa pokúša presadiť postupnými krokmi. Do Kongresu je predložených päť zákonov, ktoré majú byť následne zlúčené do jedného. Jeden pokus o vytvorenie verejného zdravotného poistenia už totiž skrachoval za prezidenta Clintona. Aj vtedy stavala opozícia na ideologickom argumente „zlého štátu“ a „najlepšieho súkromného vlastníctva“.
Od toho, ako dopadne súčasný Obamov pokus bude závisieť mnoho. Ak bude Obama porazený, ťažko predpokladať, že sa podobnú progresívnu reformu pokúsi zaviesť opäť.
Vytvorenie systému verejného zdravotníctva v USA ako reakcia na zlyhanie súkromného poistenia, by pritom nebolo užitočné len pre milióny chudobných v USA, ale vzalo by vietor z plachiet aj mnohým európskym neoliberálnym ideológom, ktorí sa vo svojich krajinách snažia presadiť práve opačný trend – pod pláštikom „reformy sociálnych systémov“ pretláčajú privatizáciu sociálnych služieb.
