Slovo čitateľov
Čo sa deje v štátnych lesoch
Vždy som zastával názor – a dlhoročné skúsenosti práce v lesníctve ma v tom utvrdzovali – že štátne vlastníctvo lesov je z celospoločenského pohľadu najvhodnejšie. Pretože len štát môže a musí tlmiť bezuzdné drancovanie lesov s cieľom maximalizácie ziskov pri minime nákladov, čo je podstatou trhového hospodárstva. S o to ťažším srdcom teraz sledujem, kam až priviedol neschopný vrcholový manažment štátny podnik Lesy SR, organizáciu, ktorá mala aj mohla byť výkladnou skriňou lesného hospodárstva na Slovensku. Je mi veľmi ľúto, že to, čo vychádza postupne na povrch, nemožno nazvať inak ako šafárenie so štátnym majetkom. Je to voda na mlyn pravicovým politikom pri ich zatracovaní všetkého štátneho. To, čo sa udialo v štátnych lesoch, má svoje príčiny, a nie je to len svetová hospodárska kríza. Sú pomerne ľahko čitateľné a súvisia predovšetkým s personálnou politikou. Je príznačné, že od vytvorenia podniku Lesy SR, š. p. v roku 1999 sa po každých voľbách do národnej rady vymenilo vrcholové vedenie podniku a väčšina riaditeľov odštepných lesných závodov. Nechcem a ani sa necítim povolaný hodnotiť odbornú spôsobilosť nominantov. Jedno je však isté, politická orientácia členov vrcholového vedenia podniku, vrátane generálneho riaditeľa, sa odvíjala od politickej nominácie ministra. To by ešte samo o sebe nemuselo byť najhoršie, keďže každá politická strana si pre prípad vládnutia buduje odborné zázemie. Problém nastáva, keď politické zásahy pokračujú naďalej a priamo či nepriamo ovplyvňujú právomoc manažmentu, ktorý sa nedokáže, nevie či nechce vzoprieť. A to je zrejme aj prípad štátnych lesov. V tomto prípade však nemalú rolu zohrali aj odborné predpoklady odvolaného generálneho riaditeľa. Menovať do takejto náročnej funkcie človeka s praxou úzko špecializovaného pracovníka lesníckeho výskumného ústavu mi pripadalo od začiatku rizikové. Čo sa napokon potvrdilo, keď stratil dôveru väčšiny svojich zamestnancov.
Prečo sú štátne lesy pre politikov vôbec také zaujímavé? Nejde o podnik, kde sa v porovnaní s inými akumulujú veľké zisky. Ale je fakt, že síce ide o štátnu firmu, no drvivú väčšinu prác podnik vykonáva dodávateľsky, súkromnými spoločnosťami alebo živnostníkmi. A to už zaujímavé je. Najproblematickejšie je poľovníctvo. Kým vláda neprijme základné riešenie, bude poľovníctvo vždy semeniskom klientelizmu, korupcie, podozrievania. Prirodzene, že nie je v poriadku, ak sa poľovný revír prenajme za niečo vyše tisíc eur, čo je cena jedného priemerného jeleňa pri poplatkovom odstrele. Viacerí odborníci už dávnejšie navrhujú, aby sa lov zveri v štátnych lesoch považoval za tzv. niedrevnú produkciu, aby sa lovilo len formou poplatkových odstrelov. Teda nijaké prenajímanie poľovných revírov na desať či viac rokov rôznym spriazneným osobám a záujmovým skupinám. Doteraz sa však žiadny parlament k tomu neodhodlal. Žeby preto, lebo aj medzi poslancami je veľa tzv. ľudových poľovníkov?
Ladislav Petrovič, lesný inžinier
„Bojovníci za demokraciu“ nezastupujú Čínu
Ad: Čína prežila vďaka sebadisciplíne (Marina Čarnogurská) Slovo 25/2009
Môj názor na Čínu je neutrálny. Systém je dobrý vtedy, keď vyhovuje väčšine obyvateľov, ktorí v krajine žijú. Čínski „bojovníci za demokraciu“ možno zastupujú názory mizivého zlomku populácie, nám sa však podsúva, ako keby to bol názor väčšiny. Celá mediálna kritika Číny sa odvíja zrejme od toho, že je tam veľkým vlastníkom štát, čo sa nepáči chamtivým korporáciám z EÚ a USA. Len čo by mali tieto korporácie voľnosť pustiť sa do drancovania, razom by sa z Číny stal vzor demokracie.
Elena
Spoločnosť sa musí poľudštiť
Ad: Dvojsečná zbraň (Monika Martišková) Slovo 27/2009
Ľudia, ak nie sú iba zamestnaneckými automatmi, by mali aj uvažovať o tom, čo vlastne v PRÁCI, pardon, v zamestnaní robia. Alebo to vôbec nemá byť ich starosť, len ak to TRH chce a dostanú za to zaplatené? Ako si predstavujeme humanizáciu alebo, krajšie povedané, zľudštievanie našej neoliberalizmom zdevastovanej spoločnosti, keď už v samotnom výbere pojmov nie sme schopní prekročiť čisto ekonomistický spôsob myslenia jeho vyznávačov? Súčasná kríza by mohla byť aj na niečo dobrá, no nedostaneme sa z nej, kým ju nepochopíme. A nepochopíme ju, kým sa na život človeka a ľudského spoločenstva nepozrieme inými ako ekonomickými očami. My ľudia sme tvorivé a mysliace bytosti a čisto politicko-mechanicko-ekonomicky sa nám naše životy usporiadať nepodarí.
Eva Juhárová
Redakčne krátené a upravené
