Nebezpečné fantázie

V diskusiách o Iráne sa nebezpečne často spomínajú „preventívne útoky“. Je to nebezpečná fantázia postavená na predsudkoch, nie na realitou podložených obavách. Režim v Iráne sa nám nemusí páčiť, nie sú to však náboženskí fanatici.
Počet zobrazení: 1421
20_iranmadeit-m.jpg

V diskusiách o Iráne sa nebezpečne často spomínajú „preventívne útoky“. Je to nebezpečná fantázia postavená na predsudkoch, nie na realitou podložených obavách. Režim v Iráne sa nám nemusí páčiť, nie sú to však náboženskí fanatici.

Americký prezident a západoeurópski štátnici verili, že sa iránsky jadrový problém vyrieši „sám“. Dúfali, že ak vo voľbách zvíťazia „reformisti“, Teherán sa vzdá jadrových ambícií a poslušne sa podriadi monitorovacím misiám. Ochotu rokovať si zamieňali s ochotou podriadiť sa, a pravdepodobne by sa sklamali. Výsledok volieb a to, čo nasledovalo po nich, však podobné úvahy zatrhli. Irán možno smeruje k zmene, nebude to však okamžite. A čím viac bude Západ tlačiť, tým neskôr zmena nastane.

Iba že by... a s touto nebezpečnou myšlienkou sa pohrávajú militaristické neokonzervatívne kruhy v USA, ale aj v niektorých európskych krajinách, a vládna pravica v Izraeli. Iba že by sa problém „vyriešil“ silou. Buď „chirurgickým“ leteckým útokom na jadrové zariadenia, alebo širšou vojenskou intervenciou. V skutočnosti však nejde o žiadnu politickú alternatívu. Je to nebezpečná fantázia. Po prvé, Irán sa určite poučil z príkladu Iraku. Prvú lekciu mu dal útok v roku 2003 – jedinou účinnou obranou proti zahraničnej intervencii odôvodňovanej potrebou zničiť zbrane hromadného ničenia v rukách „nespoľahlivých“ režimov, je skutočné vlastníctvo takýchto zbraní. Druhú lekciu dal izraelský útok na iracké jadrové zariadenia v roku 1981 – ak už jadrové zbrane vyvíjaš, zariadenia musia byť dobre ukryté, roztrúsené a chránené tak, aby pár zhodených bômb nemohlo program zastaviť, ani zásadne zbrzdiť.

Ešte väčším bláznovstvom by bol rozsiahly vojenský útok. USA a ich spojenci práve potupne cúvajú z Iraku a nedokážu si poradiť s vojnou v Afganistane. Teherán by bol omnoho vážnejším súperom než Saddámov režim stojaci na prehnitých nohách. Protesty proti výsledkom volieb síce ukázali, že je v Iráne silná politická opozícia, no vonkajší útok by bol presne tým, čo klerici potrebujú na posilnenie postavenia.

Obamova administratíva zatiaľ nevyzerá, že by chcela načúvať nebezpečným fantáziám militaristov. Jedinou cestou je rokovanie. Po prvé preto, že teheránsky režim netvoria žiadni náboženskí fanatici, ale racionálne uvažujúci autokrati. Po druhé preto, že iránsky „jadrový problém“ je len syndrómom širšieho problému – medzinárodného poriadku s oslabenými inštitúciami a normami.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984