Reklama
Reklama

Mimochodom

Počet zobrazení: 645
3409_07_V Holandsku_uz_len_pre_domacich_Ilustracne_Foto_7-ESOX_LUCIUS-m.jpg

Turisti, zabudnite na coffee shopy

Holandská kresťansko-demokratická vláda vyhlásila, že známe „coffee shopy“ – drogové kaviarne budú odteraz už len pre miestnych. Je to ďalšie z opatrení na sprísnenie predaja mäkkých drog a zmenu doterajšej liberálnej drogovej politiky. Drogové kaviarne by mali v budúcnosti fungovať ako kluby, kam bude na vstup potrebná členská karta, platiť za drogy sa bude môcť len holandskou platobnou kartou a denný limit pre jedného užívateľa sa zníži z piatich na tri gramy. V Holandsku bolo pritom užívanie a predaj marihuany do piatich gramov legalizované už od roku 1976, momentálne funguje v krajine asi 700 licencovaných kaviarní, ktoré predávajú hašiš alebo marihuanu, a ročný obrat obchodu s mäkkými drogami dosahuje asi dve miliardy eur.

Holandská vláda sa po vláde USA štátov amerických sa stáva ďalšou, ktorá ide v turizme proti sebe. V čase, keď azda všetky ostatné štáty (okrem USA, ktoré koketujú s poplatkami pre návštevníkov krajiny) hľadajú recept, ako podporiť domáci cestovný ruch, krajina tulipánov robí zrejme všetko pre to, aby ho obmedzila. Vysvetlením vládneho počínania môže byť jedine zvedavosť, aký zlomok turistov (a ziskov z cestovného ruchu) prilákajú do krajiny iba kvety, syry, čokoláda, Amsterdam a legálna prostitúcia (ktovie dokedy).

Slovenskí bezdomovci žijú americký sen

Demokratický sen roku 1989 sa predsa len stáva skutočnosťou – šancu úspešne podnikať má v súčasnosti naozaj každý. Nielen tisícky drobných živnostníkov, ktorých od bremena zamestnaneckého statusu často oslobodili samotné firmy, ale už aj nesolventní nezamestnaní, ba dokonca bezdomovci. U charitatívne zmýšľajúcich podnikateľov totiž vyšli z módy diaľkové adopcie a podobné výstrelky a hitom súčasnej sezóny sa stala podpora menej majetných spoluobčanov. Podnikatelia vybavujú bezdomovcom výhodné pôžičky a čoraz častejšie na nich prepisujú dokonca celé firmy. Americkému snu slovenských bezdomovcov však nežičí ministerstvo spravodlivosti, ktoré plánuje na prevod obchodného podielu na bezdomovca alebo inú nesolventnú osobu zriadiť samostatný paragraf. Dúfame, že si to ministerstvo tentoraz dobre premyslí, pretože dôsledkom dotyčného paragrafu bude nutnosť prebudovať slovenské väznice na mrežované stajne pre množstvo bielych koní.

Renesancia zákazkového sochárstva

Predseda vlády Robert Fico sa so svojím maďarským kolegom Gordonom Bajnaiom minulý štvrtok zrejme príjemne porozprával. Schôdzku si totiž želá zopakovať. Vo svojom vyhlásení vyjadril želanie, aby oficiálni predstavitelia oboch krajín komunikovali spolu častejšie a pozval premiéra Bajnaia na návštevu Slovenska. „Nech príde do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny na Slovensku kedykoľvek bude chcieť,“ povedal Fico. Navrhol však Komárno, kde by sa mala na popud slovenskej vlády inštalovať socha Cyrila a Metoda, obaja premiéri by teda mohli spoločne vzdať hold slovanským vierozvestcom aj svätému Štefanovi.

S potešením môžeme konštatovať, že sochárskemu remeslu na Slovensku opäť začnú kvitnúť ruže. Štát aj mestá sa totiž prebudili z dvadsaťročného spánku a opäť zadávajú zákazky na bronzové monumenty. Nové sochy sa navyše pýšia veľkým záujmom médií a domácej aj medzinárodnej verejnosti, čo im môže ticho závidieť väčšina ostatných slovenských umeleckých počinov. Dúfame preto, že si páni sochári pamätajú, kam pred niekoľkými dekádami odložili svoje inštrumenty po poslednom nadživotnom Leninovi alebo partizánovi. Svitá totiž doba veľkých národných svätcov, národných kráľov a nadnárodného Ježiša (ten prešovský má vraj veľkosťou „tromfnúť“ aj kolegu z Ria de Janeiro), ktorí chcú svojou mnohotonovou autoritou vyvážiť pomer síl v krajine. Svätý Štefan, Cyril, Metod aj Kristus Pán im v tom pomáhaj.

Kto je tá kostra v skrini...?

Z austrálskeho Svetového dňa mládeže sa nevrátilo 280 účastníkov. Nie, nejde o tragédiu, ale o úmysel viacerých mladých zmiznúť a začať nový život. Pôvodne bolo nadšencov nových začiatkov až 550, ale austrálske úrady viac ako polovicu vypátrali a poslali domov. Ostatným sa zatiaľ darí skrývať. Kde sa nachádzajú, nevedia ani na najmenšom kontinente. Len dúfajme, že nedopadnú ako v známom vtipe o minuloročnom víťazovi hry na schovávačku, ktorý sa po dvanástich mesiacoch premenil na kostru v skrini. Škoda len, že kresťansky zameraný Svetový deň mládeže podobne nezaujal aj našich mladých, najmä tých, ktorých baví navštevovať slovenské dediny a „riešiť“ rómsku otázku. Veď deň mládeže sa týka aj ich a oni, zdá sa, radi cestujú. Hádam o rok...

Eva Blažeková, Monika Martišková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama