Mimochodom

Počet zobrazení: 868

Hrubé národné šťastie alebo HDP?

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy chce tradičné hodnotenie výkonnosti ekonomiky pomocou hrubého domáceho produktu nahradiť alternatívnymi ukazovateľmi šťastia a spokojnosti. Vyzval k tomu dokonca aj ostatné krajiny a svetu odkázal, že sa zahľadenie na HDP uviazol v kulte čísel a kulte trhu. Nové francúzske hodnotenie by zahŕňalo subjektívne pocity šťastia, zabezpečenia a spokojnosti, udržateľnosti z hľadiska prírodných zdrojov, aj doteraz ignorované aktivity ako starostlivosť o deti a domácnosť. Produkcia finančného sektora by mala menší význam. Sarkozyho inšpirovala práca komisie ekonómov, vedená antitrhovo zameraným nositeľom Nobelovej ceny Josephom Stiglitzom. Ekonómovia však plány francúzskeho prezidenta spochybňujú. „HDP je stále oveľa lepším ukazovateľom než mäkšie ukazovatele šťastia alebo kvality života,“ tvrdí hlavný ekonóm londýnskeho Centra pre európsku reformu Simon Tilford.

Nicolas Sarkozy nie je prvá hlava štátu, ktorá sa rozhodla merať výkonnosť krajiny hrubým národným šťastím. Ako sme už písali aj v Slove, túto metódu dávno zaviedli do praxe v himalájskom štáte Bhután, plnom šťastných buddhistov a buddhistiek. Ktovie teda, kde kedysi „echtovného“ pravičiara Sarkozyho uštipol himalájsky komár, že sa nakazil alternatívnymi nápadmi odporcov trhu. Tak či onak, prajeme francúzskemu prezidentovi veľa toho, čo si cení najviac – šťastia. Pri presadzovaní podobnej novinky ho bude potrebovať. Európska politická klíma je totiž na himalájske idey, zvyknuté na riedky a čistý vzduch, riadne dusná a iba ťažko sa v nej budú udomácňovať. Pretože zatiaľ čo v Bhutáne je šťastie obyvateľstva politickým cieľom, na Západe ide o peniaze. A peniazom sa šťastie nemôže pliesť pod nohy. Ako spieva Richard Müller – štěstí je krásná věc, ale prachy si za něj nekoupíš.

Slovensko buduje televíznu armádu

Ministerstvo obrany prepúšťa tisícky civilných zamestnancov aj vojakov a redukuje zastúpenie Slovenska v zahraničných misiách. Neváha však zaplatiť desaťtisíce eur televízii Joj na „zatraktívnenie služby v profesionálnej armáde v očiach radových občanov“. A to napriek tomu, že nábor regrútov sa zastavil pre šetrenie finančných prostriedkov. Armádne peniaze hlce projekt Nebezpečná misia, na ktorom sa Ministerstvo obrany SR spolupodieľalo takmer stosedemnástimi tisícmi eur (asi tri a pol milióna korún). S potešením môžeme skonštatovať, že ak sa bude ministerstvo obrany držať súčasného trendu, stane sa zo Slovenska časom celkom mierumilovný štát. Keďže máme dnes namiesto brancov súťaživé celebrity v uniformách, o pár rokov môžeme profesionálnu armádu celkom nahradiť televíznou. Bude lacnejšia a na rozdiel od ozajstného vojska nebude ľuďom prinášať boj a smrť, ale zábavu. Regrutačné strediská budú usporadúvať kastingy pre hercov a namiesto vojenskej techniky, ktorej nákup ministerstvo pre prievan v peňaženke tiež stoplo, postačia filmové rekvizity. A ak sa z vojenského seriálu vyvinie poriadne dlhá a kvalitná telenovela pre pánov, armáda sa iste stane pre radových občanov omnoho atraktívnejšou. A to bol predsa cieľ.

Skrachované spoločnosti sa uskromňujú

Americké spoločnosti, ktoré získali od vlády USA pomoc vo výške niekoľkých miliárd dolárov, zverejnili pravidlá na obmedzenie vysokých výdavkov na luxus a zábavu. Finančná divízia automobilky Chrysler prestane manažmentu platiť zákroky u súkromných lekárov, návštevy klubov, masáže, služby kúpeľov a hotelov a kúpu večerných šiat alebo smokingov. Obmedzuje aj prepitné, ktoré skresáva maximálne na 20 percent z platenej sumy. Poisťovacia spoločnosť AIG siaha zasa na firemné večierky. Odteraz ich bude usporadúvať iba pri mimoriadnych výročiach a vo firemných priestoroch. Bank of America, ktorá sa kajá za medializovanú modernizáciu kancelárie výkonného riaditeľa skrachovanej banky Merill Lynch starožitným nábytkom za vyše milióna dolárov, bude odteraz prísne schvaľovať renovácie kancelárskych priestorov.

No nie je to dojemné? Červom závisti prelezený slovenský občan si pri takomto čítaní azda aj začne priať, aby aj u nás niektoré nafúkané podniky skrachovali a museli by verejnosti predložiť účty zo svojho nehospodárneho hospodárenia. (Potom by si táto verejnosť mohla na prstoch „strúhať mrkvičku“ pri pohľade na manažérov, vezúcich sa verejnou dopravou s obyčajným plebsom.) Ešteže tieto „nafúkané“ podniky, ktoré u nás pôsobia, nie sú poväčšine slovenské – takže ak skrachujú, nebude to „u nás“, a tie ostatné sú zasa štátne. A také zlé, aby zbankrotoval štát, to s nami nie je. Zvrhlé túžby závistlivého plebejca teda našťastie ostanú mimo reality. Našťastie. Pretože závisť je nízka a je to hriech. Americkí manažéri, ktorí vďaka nej nemôžu dnes ani len odletieť služobným lietadlom na masáž do kúpeľov, by o tom mohli rozprávať.

Aj v Chorvátsku po slovensky – spôsobmi

Slovenské more je naozaj v Chorvátsku. Cítil som sa tam ako doma. Stál som napríklad v rade na grilovanú rybu spolu s nejakým poľským párikom, Nemcom, českými manželmi. Zrazu sa medzi nás vtlačil nízky mužík a tučným bruchom sa „nenápadne“ posúval bližšie k predavačovi. Aj sme naňho zazerali (ešte sa nepredávalo, len grilovalo), ale nikto netušil, akou rečou ho osloviť. Až kým za ním neprišla manželka a nepovedala: Jožo, ešte dlho...?

Ale to je nič oproti dôvodu, prečo za ním prišla. „Tam nemôžeme stáť, to je platené parkovisko.“ „Odkiaľ to vieš, videla si tam nejakú tabuľku?“ „Nie, prišiel strážnik a povedal, že musíme zaplatiť.“ „Ani bohovi.“ „Veď preto ti vravím, už poď!“ A chlapík to celé zaklincoval skutočne po slovensky: „Už tam stojíme zadarmo skoro pol hodinu. Keď sa zobudil až teraz, tých 10 minút to ešte vydrží!“

Neznalosť, či ignorovanie?

Ešte pred letom som v našich novinách čítal, že „v Chorvátsku si už nezapálite“. Prijali tam zákon, ktorým zakázali fajčiť na verejných priestranstvách. Nečudo, že ma napálila ženská, ktorá fajčila priamo na pláži, kde sa motkali aj úplne malé deti. Rozmýšľal som, ako sa povie po chorvátsky „zákaz fajčiť“. Zbytočne. Žena o chvíľu cigaretu zahasila a zavolala na dievčatko vo vode: „Nechoď preč, niečo kúpim a o chvíľu som späť.“

Aktivity aktivít

Tretí, čiže občiansky sektor sa rozrástol o ďalšiu organizáciu. To je potešiteľné, že občania nezanevreli na verejné aktivity. Nové občianske združenie sa volá Priatelia slobodných informácií. Už má za sebou aj prvú medializáciu. Nebudete veriť, ale pre médiá sa v jej mene vyjadroval – Ondrej Dostál! Už sa teším na tie spoločné vyhlásenia Priateľov slobodných informácií, Konzervatívneho inštitútu, prípadne Občianskej konzervatívnej strany. Ozaj, koľko občianskych združení môže zvládnuť jeden občiansky aktivista?

Eva Blažeková, Braňo Ondruš

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984