SLOVO ČITATEĽOV

Počet zobrazení: 1036

Je to inak, pán Ondruš
Ad: Penta dobre, vláda zle (Braňo Ondruš) Slovo 33/2009

Nie som si istý, čo chcel autor svojím príspevkom povedať. Zdá sa, že z celého kontextu vyplýva jedno: že logickým krokom by bolo vytvorenie jednej verejno - právnej zdravotnej poisťovne. Lenže to sa nestalo a ani nestane (aj keď tu už tri pokusy boli). Nestane sa tak z jednoduchého dôvodu – jednu poisťovňu si neželajú tri štvrtiny občanov Slovenska. Minister zdravotníctva Ivan Valentovič chcel vytvoriť jednu poisťovňu. Nebolo to síce z jeho hlavy, ale presadzoval to. Združenie zdravotných poisťovní (ZZP) vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne vždy odmietalo a naďalej odmieta. ZZP je za zachovanie plurality, a na tom nič nemení proces zlučovania Dôvery a Apolla a ani Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne. Dokonca týmito procesmi (čomu autor asi neuverí) sa posilní súťaž ako najspoľahlivejší motivačný prvok zlepšovania služieb občanom – pacientom, poistencom. Autor spomína, že jedna poisťovňa je model, ktorý spoľahlivo funguje v mnohých kapitalistických krajinách. Nuž, realita je taká, ako ukazujú tabuľky. Neviem teda, ktoré „mnohé kapitalistické krajiny“ mal na mysli. V príspevku autor uvádza, že „zlúčenie dvoch súkromných zdravotných poisťovní je ďalším dôkazom, že liberálom u nás prekáža iba štátny, nie súkromný monopol“. Pýtam sa teda, čo je monopol, keď zlúčením Všeobecnej a Spoločnej poisťovne vznikne subjekt so 67-percentným podielom na trhu, pričom zlúčená Dôvera a Apollo budú mať 25 percent a Union 8 percent. Keď podľa autora článku vznikne „súkromná megapoisťovňa“, vznikne v duchu jeho rétoriky aj štátna gigapoisťovňa. To, či má existencia viacerých poisťovní pre pacientov zmysel, treba nechať na pacientov. A tak isto to treba nechať aj na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (štyri pätiny z nich nechcú o jednej zdravotnej poisťovni ani počuť). ZZP vždy tvrdilo, tvrdí a bude tvrdiť, že pluralita zdravotných poisťovní má zásadný význam. To nie je len pohľad ZZP, to je už axióma potvrdená historickým vývojom. Táto skutočnosť jasne vyplýva z aktuálneho stavu v Európe. Zlučovanie (spájanie) zdravotných poisťovní nie je v krajinách EÚ ničím nezvyčajným. Podstatné však je, z akého dôvodu sa uskutočňuje. A tu je podstatný rozdiel medzi spájaním zdravotných poisťovní Dôvery a Apolla a spájaním Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne.
Eduard Kováč prezident ZZP

Bežný občan nie je sklamaný

Ad: „Sklamanie“ zo Szécsénya (Alena Behúnová) Slovo (35/2009)
Práve že to, že si premiéri dokázali podať ruky a štandardne, teda z pohľadu bulváru nudne diskutovať, je to dobré a upokojujúce. Obyčajní ľudia si vydýchli a znova môžu mať pocit, že vodu mútia iba extrémistickí politici. A senzáciechtivé médiá, ktoré už rozpútali nejednu vášnivú vojnu...
Nona

Prečo Clementis nevidel stalinský teror
Ad: Clementis – osobnosť (aj) pre dnešok (Braňo Ondruš) Slovo 34/2009

Vladimír Clementis bol veľkou osobnosťou slovenských dejín. Nebol to schematicky mysliaci dogmatik. Nebol duševne a názorovo závislý od rozhodnutí nejakej organizácie, nech by sa volala aj Kominterna. Dokázal to po rozbití Československa a po podpísaní paktu Rib­bentrop-Molotov, nechal sa pre to aj vyhodiť z komunistickej strany. Keď sa zamyslím nad tým, ako je možné, že takí veľkí muži ako Picasso, Hemingway a Sartre (patril k nim aj Clementis) dokázali nevidieť nemorálnosť stalinského a poststalinského režimu, spomeniem si na to, čo píše G. A. Cohen: „Jak sme mohli přestat věřit tomu, co říkaly noviny (o ZSSR) a co si myslela většina lidí kolem nás? Mysleli jsme si, že velká většina získávala své názory z buržoazního tisku, takže vše, co potřebuje vysvětlení, je, proč sme nevěřili tomuto tisku. Odpověď je, že sme vědeli – říkám vědeli, nikoli věřili, že lhal. Nemyslím tím, že sme vědeli, že lhal o povaze života v SSSR, neboť z velké časti nelhal, protože nemusel. Myslím tím, že sme vědeli, že lhal o kapitalizmu, například, když nesprávně referoval o stávkách...“
peet

Maďarský extrémizmus nepraje obchodu

Na oboch stranách schengenskej hranice sú už z hlúpych, hlavne maďarských politikov nervózni: Veď maďarské obchody a služby za Komáromom, v Györi, ale i Mosonmagyarovári a pod Košicami žijú zo slovenských zákazníkov, ktorí im sypú eurá. A pretože je maďarská ekonomika „na hunte“ a euro je devíza, hnevajú sa i na tých extrémistov, ktorí prišli s vlajkami na hraničné priechody s po slovensky písanými transparentmi „v Maďarsku po maďarsky“. Maďarskí obchodníci totiž svojich eurom platiacich slovenských klientov oslovujú po slovensky a aj ceny a tovar vedia pomenovať v slovenčine. Počas jedného extrémistického protestu v Rajke jedna rodina obrátila auto s výkrikom: „Dobre teda, nejdeme sa kúpať do Lipótu, vrátime sa do Senca.“ A obchodníci mali po chlebe.
Kanto

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984