Smutný koniec „globálnej vojny s terorizmom“

Zmeny v zahraničnej politike USA po nástupe nového prezidenta sa rôznym spôsobom premietajú do svetovej politiky. Nástup Baracka Obamu preto sprevádzali mimoriadne očakávania najvýznamnejších aktérov svetovej politiky. Veľmi komplikovanú oblasť súčasnej svetovej politiky predstavuje boj proti medzinárodnému (globálnemu) terorizmu, na ktorú sa názory jej aktérov rôznia.

Za jednu z najkontroverznejších aktivít neokonzervatívnej politiky bývalého prezidenta USA Georga Busha ml. sa považovalo ťaženie proti terorizmu. Reakcia na udalosti 11. septembra 2001 mala hegemonický charakter a prevládli pri nej emotívne aspekty, ktoré sa mediálne využívali najmä na zlepšenie obrazu Georga Busha ml. a jeho administratívy ako ochrancov bezpečnosti USA a ich spojencov v boji proti hrozbe medzinárodného terorizmu. Postupne sa na označenie tohto ťaženia vžil mediálny a politický pojem globálna vojna s terorizmom, najmä v podobe skratky GWOT (Global war on terrorism) – predovšetkým ako bezalternatívneho postupu. Najoddanejší Bushovi stúpenci tieto aktivity charakterizovali obrazne aj ako štvrtú svetovú vojnu, aby zvýraznili jej fiktívny osudový význam, ktorý mu prikladali pri realizácii projektu nového amerického storočia.

Zameranie a spôsob realizácie Bushovej zahraničnej politiky boli aj v USA kritizované najmä časťou akademickej obce. Odborné kruhy preto neprekvapilo, že jedným z prvých krokov novej administratívy USA po nástupe Baracka Obamu v zahraničnej bezpečnostno-politickej oblasti bolo odstúpenie od používania kontroverzného pojmu globálnej vojny s terorizmom. Začal sa používať pojem výnimočná operácia v zahraničí. Postupne sa prijalo niekoľko opatrení, ktoré majú napraviť viaceré najproblematickejšie kroky Bushovej administratívy spojené s globálnou vojnou proti terorizmu.

Po invázii USA a ich najbližších spojencov do Iraku došlo k paradoxnému vývoju – výraznému nárastu terorizmu v tomto štáte. Neskôr začali narastať počty teroristických útokov v Afganistane a potom aj v Pakistane. V kruhoch kritických teórií medzinárodných vzťahov sa poukazuje dokonca na to, že sa zmenil aj spôsob štatistického vykazovania akcií a obetí medzinárodného terorizmu.

Do roku 1982 sa vydávali správy Patterns of International Terrorism, ktoré sa objavili v roku 1976. Od roku 1983 do roku 2004 sa vydávala správa Patterns of Global Terrorism na Ministerstve zahraničných vecí USA. Od roku 2005 sa vykazujú inou metodikou v správach Národného protiteroristického centra (National Counterterrorism Center – ďalej len NCTC), ktoré majú rôzne názvy. Doplníme, že všetky tieto správy sú silne determinované tým, že javy a procesy v nich sa hodnotia len z pohľadu USA a ich záujmov.

Najvyššiu úroveň po rozpade bipolárneho usporiadania medzinárodných vzťahov dosiahol počet teroristických útokov podľa uvádzaných správ v roku 1991, keď ich bolo 565. V rokoch 1992 – 2000 ich počet striedavo rástol a klesal. Najmenej útokov bolo v roku 1998 – 274 a najviac v roku 1995 – 440.

Autor je vysokoškolský pedagóg

V prvej správe NCTC sa píše, že v roku 2004 bolo na celom svete 651 teroristických útokov, pri ktorých zahynulo 1 907 osôb. Ide teda o väčší počet útokov i počtov ich obetí, ako to bolo podľa najhorších ukazovateľov z 90. rokov minulého storočia.

V roku 2005 bolo podľa ročnej správy NCTC už vyše 11 100 teroristických útokov, pri ktorých zahynulo viac ako 14 600 osôb. Pri porovnaní s predchádzajúcim rokom teda počet útokov aj ich obetí dramaticky narástol. Počet teroristických útokov vzrástol vyše sedemnásťnásobne (v porovnaní s rokom 2003 to bol vyše päťdesiatpäťnásobný nárast) a takmer osemnásobne narástol počet smrteľných obetí (v porovnaní s rokom 2003 to bol viac ako štyridsaťsedemnásobný nárast). Podľa tejto správy sa z celkového počtu teroristických útokov takmer 3 500 (viac ako 31 %) uskutočnilo v Iraku, kde pri nich zahynulo viac ako 8 200 ľudí (vyše 56 % všetkých obetí). V Iraku, Afganistane a Pakistane zahynulo takmer 9 300 osôb, čo je skoro 64 % celkového počtu smrteľných obetí. V tom roku zomrelo v dôsledku terorizmu aj v Indii vyše 1 300 ľudí.

V roku 2006 bolo podľa ročnej správy NCTC 14 570 teroristických útokov pri ktorých zahynulo 20 870 osôb. Z tohto počtu útokov bolo 6 628 (viac ako 45 %) uskutočnených v Iraku, kde pri nich zahynulo 13 345 ľudí (takmer 64 % všetkých obetí). V Afganistane narástol počet teroristických útokov o 50 %. Spolu v Iraku, Afganistane a Pakistane zahynulo takmer 14 800 osôb, čo je skoro 71 % celkového počtu smrteľných obetí.

V roku 2007 sa podľa ročnej správy NCTC uskutočnilo 14 499 teroristických útokov, pri ktorých zahynulo 22 685 osôb. Z toho bolo zhruba 43 % v Iraku a zahynulo pri nich 60 % všetkých obetí (13 606). V Iraku, Afganistane a Pakistane bolo spolu až k 55 % všetkých teroristických útokov a zahynulo pri nich 16 957 ľudí, čo sú takmer tri štvrtiny celkového počtu obetí. Počet teroristických útokov v Afganistane v roku 2007 narástol o 16 %, v Pakistane až o 137 %. Pri teroristických útokoch po celom svete zahynulo 19 občanov USA (z toho 17 v Iraku a 2 v Afganistane). Vo vojnách v Iraku a Afganistane to bolo 1021 osôb.

V roku 2008 bolo podľa ročnej správy NCTC 11 770 teroristických útokov, pri ktorých zomrelo 15 765 ľudí. V Iraku zahynulo 5 016 osôb, čo je necelých 32 % všetkých obetí. Spolu v Iraku, Afganistane a Pakistane zomrelo 9 298 ľudí, čo je takmer 59 % celkového počtu usmrtených. K veľkému nárastu obetí došlo v Somálsku (1 278), znovu v Indii (1 113) a aj v Kongu (932).

K poklesu počtu obetí terorizmu v Iraku neviedla stratégia globálnej vojny s terorizmom, ale predovšetkým to, že šiítski radikáli, ktorí sa podieľali na väčšine atentátov, znížili svoje aktivity. Pri teroristických útokoch po celom svete v roku 2008 zahynulo 33 občanov USA (z toho 21 v Iraku, 6 v Indii, 4 v Afganistane a po jednom v Jemene a Sudáne). Vo vojnách v Iraku a Afganistane zomrelo 469 osôb z USA.

Smutný koniec bushovskej globálnej vojny s terorizmom predznamenáva aj Stratégia národnej rozviedky USA na nasledujúce štyri roky, ktorá sa dotýka činnosti 16 spravodajských služieb a bola zverejnená vo Washingtone 15. septembra. Zo stratégie sa vytratil aj pojem porazenia terorizmu, ktorý bol v predchádzajúcej stratégii z roku 2005 považovaný doma i v zahraničí za prvoradý cieľ. Novým pojmom, ktorý sa nachádza tiež na prvom mieste zo šiestich cieľov na ďalšie štyri roky, sa stal boj s násilným extrémizmom.

Medzinárodný terorizmus sa bezpochyby nezmení terminológiou, ktorá sa v boji proti nemu používa. Ide o problém, ktorý dnes sužuje mnohé regióny a štáty sveta. Smrť každého človeka spôsobená stupňujúcim sa bojom o bohatstvo a moc v dnešnom svete je krutá, nech vezme život kdekoľvek a komukoľvek. Je potrebné uznať, že na začiatku 21. storočia, keď sa vytvára nové multipolárne usporiadanie medzinárodných vzťahov, sa ozbrojeným násilím problém medzinárodného terorizmu nevyrieši. Nešťastného dedičstva hegemoniálnej globálnej vojny s terorizmom vedenej Georgeom Bushom sa treba čo najskôr zbaviť a pristúpiť ku krokom, ktoré svet učinia bezpečnejším.