Reklama
Reklama

SRN: kríza zvyšuje štátny dlh

Počet zobrazení: 1920
Merkelova_str_16-m.jpg

Nemecko kedysi presadzovalo pre európske vlády podmienku fungovať takmer bez dlhov. Dokonca si do ústavy dalo tzv. dlhovú brzdu. Teraz sa však topí najvyššom rozpočtovom schodku v histórii a jeho verejný dlh rástol v lete rýchlosťou takmer 4,5- tisíc eur za sekundu.

Bola to práve SRN, ktorá presadila prísne podmienky Paktu stability obmedzujúce schodkové hospodárenie štátov na minimum. Bola to vláda sociálneho demokrata Gerharda Schrödera, ktorá sa verejne zaviazala, že bude konsolidovať verejné financie až k vyrovnanému rozpočtu. Hospodársky vývoj však ukázal, že to bolo nereálne.

Plán: vyrovnaný rozpočet

V tomto istom pláne a záväzku pokračovala aj široká koalícia kresťanských a sociálnych demokratov pod vedením Angely Merkelovej, ktorá chcela vyrovnaný rozpočet dosiahnuť v roku 2011. Od roku 2003 sa Nemecku naozaj darilo postupne znižovať deficit verejných financií, takže vlani sa dostal na úroveň 0,1 % HDP. Krajina profitovala z konjunktúry na svetových trhoch, export a spotreba rástli, štátnu pokladnicu napĺňali daňové príjmy. Ešte v lete 2008 kancelárka sebavedomo vyhlasovala, že „stále platí, že v roku 2011 predložíme vyrovnaný spolkový rozpočet“.

Zlomovým sa stalo rokovanie vlády 20. októbra, keď kabinet prijal záchranný balík pre ekonomiku vo výške 480 mld. eur. Pred vyrovnaným rozpočtom dostala bez veľkých diskusií prednosť záchrana bánk a ekonomiky pred kolapsom. „Cesta sporenia by bola pre Nemecko pridrahá,“ zhodnotila vtedajšie rozhodnutie pár dní pred voľbami pre denník Frankfurter Rundschau A. Merkelová. „Nachádzame sa stále v chúlostivej fáze len s jemným rastom, preto si nemyslím, že by sme mali teraz vyhlásiť rigidný úsporný kurz. Samozrejme, viem, že dlhy sú vysoké, ale my musíme teraz myslieť anticyklicky“.

Investičné projekty či sociálne dávky zostali nedotknuté, pretože ich škrtanie by bolo proti úsiliu podporiť ekonomický rast. Vláda navyše zaviedla masívne „šrotovné“ a iné stimuly spotreby. Plán vyrovnaného rozpočtu odsunula na rok 2013, aj tento termín však s ohľadom na reálny vývoj medzičasom odsunula, viac-menej na neurčito.

Dlhy proti kríze

Tento postup podporuje väčšina renomovaných ekonómov. Hans-Werner Sinn z Inštitútu Ifo v Mníchove hovorí, že znižovať dlhy teraz by bolo veľkou chybou, pretože „ešte stále trčíme v strede hospodárskej krízy, ktorá je doteraz mierna len preto, lebo sme pripustili dlhy štátu. Kríza sa predsa začala ako svetová a iba záchranné balíky pre banky a konjunkturálna politika, vedome realizovaná s dlhmi, zabránila hroznému priebehu“.

Aby sme však mali ucelený obraz o dopadoch tohto prístupu – a mohli tak zodpovednejšie hodnotiť vývoj na Slovensku – treba si jasne povedať, čo takáto politika znamená v praxi čísel. Zväz daňových poplatníkov Nemecka informoval 10. augusta 2009, že verejný dlh Nemecka presiahol hodnotu 1,6 bilióna eur. Na začiatku roka 2009 pritom dosahoval výšku 1,515 bilióna. Tento rok by mal narásť o vyše 140 miliárd. Šokujúco vyznieva najmä fakt, že v lete rástol dlh „rýchlosťou“ zhruba o 4 400 eur za sekundu.

Nižšie dane – absolútne nereálne

Nie náhodou spolková vláda v júni tohto roku „zabudovala“ do nemeckej ústavy tzv. dlhovú brzdu, na základe ktorej je federálny kabinet nútený už v roku 2011 znižovať dlh o 4,9 mld., v roku 2012 o 11 a v roku 2012 dokonca o 18,5 mld. eur. Toto opatrenie ďalej stanovuje pre spolkovú vládu od roku 2016 a krajinskú a komunálnu samosprávu od roku 2020 povinnosť nefinancovať svoju politiku prostredníctvom nového zadlžovania. Toto však neplatí pre obdobia recesií či prírodných katastrof. Naopak, v ekonomicky dobrých časoch ukladá štátu a samosprávam povinnosť konsolidovať verejné financie. Presne v zmysle anticyklickej politiky – v zlých časoch stimulovať aj prostredníctvom deficitov, v dobrých časoch razantne konsolidovať.

V zmysle tejto praxe zaznamenáva Nemecko v roku 2009 najvyššie nové zadlženie od vzniku povojnovej spolkovej republiky. V každom prípade bude mimoriadne zaujímavé sledovať, ako budú liberáli a konzervatívci napĺňať svoje plány na znižovanie daní, o ktorých prezident renomovaného Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum Klaus Zimmermann hovorí, že sú „absolútne nerealistické“. A ešte o krok ďalej ide predseda Hospodárskej rady múdrych Nemecka Wolfgang Franz, podľa ktorého sa konsolidácia verejného dlhu Nemecka nezaobíde bez zvyšovanie daní.

Autor je absolventom politológie a vedy o komunikácii Viedenskej univerzity

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama