Marx už nie je tabu

Na poslednom stretnutí Klubu Nového slova vládla slávnostná atmosféra. Mladý filozof Ľuboš Blaha krstil svoju monografiu Späť k Marxovi? (VEDA, vydavateľstvo SAV).
Počet zobrazení: 4744
kns-m.jpg

Na poslednom stretnutí Klubu Nového slova vládla slávnostná atmosféra. Mladý filozof Ľuboš Blaha krstil svoju monografiu Späť k Marxovi? (VEDA, vydavateľstvo SAV). V tejto na slovenské pomery unikátnej práci sa venuje „večne zelenej“ otázke sociálnej spravodlivosti, sociálneho štátu a diskusii o marxizme na západných u niverzitách. Ľuboš Blaha študoval na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je pracovníkom Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) a poradcom predsedu NR SR Pavla Pašku.

Hosť Slova filozof a politológ Ľuboš Blaha

Povedali o knihe a o autorovi
„Filozofické dielo o Marxovi sme na Slovensku nezažili dvadsať rokov. Po nežnej revolúcii sa Marxove spisy rýchlo hádzali do kontajnerov a už o päť rokov sa tí, ktorých to zaujímalo, pýtali, či sa nejaké nenájdu odložené bokom. Dnes prichádza mladá generácia, dvadsiatnici a tridsiatnici, ktorí sú zvedaví na Marxove práce a nemožno im vonkoncom vyhadzovať na oči, ako nám v strednom a staršom veku, že by trpeli nostalgiou za minulosťou. Mladá generácia očakáva, ako sa „Marx vyjadrí“ k tomu, čo sa deje v dnešnom svete: hospodárska kríza a kríza hodnôt. Predchádzajúcich dvadsať rokov sa však o Marxovi nemlčalo všade. Bol na programe dňa v západnej Európe aj v Amerike. My v SAV až dnes plátame túto dieru a predkladáme čosi nové, čo by malo prezentovať našu vedu a obohatiť intelektuálnu obec.“
Miroslav Pekník, politológ a historik

„Onedlho uplynie dvadsať rokov odvtedy, čo sme sa vydali ,cestou slobody´. Stačí mi však letmý pohľad na obal tejto knihy a otáznik za jej názvom ma naplní presvedčením, že ani dnes sa neprestávame báť otvorene hovoriť o niektorých témach. Jedno tabu nahradilo druhé. Otáznik akoby naznačoval, že váhame, či je, alebo nie je vhodné diskutovať o marxizme. Preto dúfam, že ďalšia kniha Ľuboša Blahu bude už bez otáznika. Inak je totiž veľmi pekná a verím, že pomôže Marxovi stať sa opäť štandardnou súčasťou odbornej diskusie.“
Pavol Paška, predseda NR SR

„Zásluha knihy Ľuboša Blahu spočíva v tom, že ukazuje plastický obraz a nedopúšťa sa ideologických zjednodušení. Ani vo vzťahu k autorom, s ktorými polemizuje. Táto práca preto nepochybne nájde pozitívnu odozvu u tých čitateľov, ktorí nerozmýšľajú v dopredu stanovených ideologických schémach, ale sú otvorení novému poznaniu a dokážu si sformulovať vlastné závery.“
Ladislav Hohoš, filozof

„Keď som písala svoju diplomovú prácu o Novom slove, študovala som históriu, ktorá jeho založeniu predchádzala. Teda DAV a davistov. Kládla som si otázku, čo viedlo týchto vzdelancov a intelektuálov k tomu, aby zahodili kariéru dobre platených právnikov a dali sa na veľmi neistú cestu obrany práv tých, ktorí to najviac potrebovali. Vždy som ticho dúfala, že štafetu davistov raz niekto prevezme. Môj muž mi k tomu povedal: „Veď sa pozri napríklad na toho Eda Chmelára. Veď on je ako jeden z davistov. Pozri sa na Ľuboša Blahu a prečítaj si jeho veci v Slove... Som preto nesmierne hrdá, že aj v tejto dobe, ktorá nás kultúrne posunula „strojom času“ kamsi do nedobrej minulosti, kde mamon je to hlavné, žijú ľudia, ktorí ešte cítia zodpovednosť voči vlastnému životu a svedomiu. Ľuboš Blaha k nim patrí.“
Gabriela Rothmayerová, krstná mama knihy

„Knihu som si už stačil prečítať, popodčiarkovať, popreškrtávať aj sa s ňou pohádať. Môžem si teda dovoliť ju posudzovať. Považujem ju z určitého hľadiska za prelomovú. Názov je síce nápaditý a trhovo veľmi dobre zvolený, no myslím si, že to, čo táto kniha ponúka a to, prečo je veľkou výzvou, nie je fakt, že by sme sa mali vrátiť k Marxovi samotnému. Máme totiž väčšie podlžnosti. Dvadsať rokov sa tu mlčalo o tom, čo sa o Marxovi hovorí na Západe. Túto veľkú medzeru zapĺňa práve kniha Ľuboša Blahu, ktorá sa tak stáva nevyhnutným základom verejnej diskusie na Slovensku. Síce sa opiera len o anglosaských autorov a chýba tam pohľad na také podnetné okruhy, ako sú francúzski a latinskoamerickí marxisti, aj tak však tvorí nevyhnutný základ na dobehnutie toho, čo sa tu zameškalo. Ďalší dôvod, prečo sa k Marxovi nemôžeme vracať, je ten, že sa na Slovensku o ňom nediskutovalo nikdy! V rozpore s jeho učením a odkazom sa k nemu totiž vždy pristupovalo netvorivo, ako k Vulgate, kanonizovanému prekladu biblie, ktorý sa smie len citovať a komentovať. Nie však dopĺňať. A tu zrazu vidíme neomarxistov, ktorí sa priamo sporia s Marxom, oponujú jeho teórii vykorisťovania! Keď si prečítate túto knihu, zistíte, čo všetko nám uniklo, čo všetko sme zameškali a čo treba doháňať. Knihu Späť k Marxovi považujem za momentálne najdôležitejší text v slovenskej ľavicovej literatúre.“
Eduard Chmelár, historik, publicista

„Pred desiatimi rokmi som sa hlásil na štúdium práva a filozofie. Zhodou okolností sa prijímačky na oba študijné programy konali v rovnakom čase. Akoby katedry nepredpokladali, že by niekoho mohol priťahovať taký pozitivistický smer, ako je právo, a zároveň taký normativistický, ako je filozofia. Vtedy som sa rozhodol pre filozofiu, a dodnes neľutujem. Ako absolvent práva by som totiž možno sedel v kancelárii na Maledivách a bolo by mi fajn. Nebola by však na svete táto kniha.“
Ľuboš Blaha, autor

Čo mladého človeka ako ste vy,  priviedlo k Marxovi?

– Marx stále láka ľudí v zahraničí aj na Slovensku. Teda, možno je lepšie povedať opäť ako stále. Sám som sa k nemu dostal náhodou. Keď som pracoval na svojej prvej knihe Sociálna spravodlivosť a identita, využíval som ako pramene predovšetkým slovenské texty a preloženú literatúru. Mal som z toho pocit, že som vyčerpal celú svoju obľúbenú tému – sociálnu spravodlivosť, predovšetkým teórie amerického liberalizmu, komunitarizmu, Johna Rowlsa, Ronalda Dworkina. Aby som sa pohol v tejto problematike ešte ďalej, musel som siahnuť aj po zahraničnej literatúre, pretože na Slovensku stále nie je preložených mnoho kľúčových prác. Tak som si prečítal anglické knižky od Rawlsa, Wlatzera, Kimlicku a ďalších. Sú to súčasné vedecké kapacity na amerických univerzitách. Všetci títo páni profesori písali o Marxovi, o neomarxistoch a všetkých problémoch, ktoré otvoril Karl Marx. Tak som si uvedomil, že na Slovensku už 20 rokov zíva veľká diera. Marx sa nielen kritizuje, ale je dokonca tabu. Nehovorí sa o ňom, nečíta sa. Aj to je problém, ktorý som vo svojej knihe načrtol.

Skúste, prosím, Späť k Marxovi stručne predstaviť.

– Nechcem zachádzať do filozoficko-analytických detailov, no poviem aspoň to, že v prvej kapitole sa na 150-ich stranách venujem sociálnemu štátu. Opisujem britský, nemecký a švédsky model, ako aj hrozby, ktoré pre sociálny štát predstavujú globalizácia a neoliberalizmus. Snažím sa poskytnúť pre sociálny štát základnú filozofickú argumentáciu. Ďalej rozoberám prúdy utilitarizmus, komunitarizmus, liberalizmus a moderný marxizmus. Venujem sa otázke sociálnej spravodlivosti ako filozofickej hodnote, slobode, rovnosti, ekonomickej demokracii, hodnote efektivity, ľudským právam. Jednou z dôležitých tém je neomarxizmus, ktorý je aktuálny na amerických, britských aj európskych kontinentálnych univerzitách. Žiaľ, nie na slovenských, čo je podľa mňa škoda. Preto som knihu nazval Späť k Marxovi. Pôvodne bol názov bez otáznika, zaň vďačí až profesorovi Pekníkovi. Je to totiž filozofická práca a filozofovi sa prislúcha pýtať. Teda: Máme sa vrátiť späť k Marxovi? (Moja odpoveď je áno.) V knihe sú ďalej aj filozofické nuansy, ktoré neodporúčam čítať pred spaním, dúfam však, že sa čitateľom podarí cez to prehrýzť. Som totiž presvedčený, že hodnoty ekonomickej demokracie, spravodlivosti a sociálnych práv sú podstatou ľavicového myslenia. Dnes je západná ľavica aj „o“ tzv. postmoderných hodnotách – právach menšín, homosexuálov, atď, no nemyslím si, že sme v takej dobrej situácii, aby sme sa venovali práve tomuto, keď Európu gniavi kríza.

Ako kniha prišla k svojmu menu?

– Za svoj názov do istej miery vďačí profesorovi Novosadovi. Pracovný názov bol totiž dosť zložitý – Teórie spravodlivosti v teóriách súčasného marxizmu a egalitarizmu. S takým názvom by však asi veľa rozruchu nenarobila. Profesor mi povedal, že by som ju mal pomenovať inak. Napokon sme ju teda nazvali podľa titulku jedného z mojich článkov v Slove. A to napriek tomu, že som si uvedomoval, že tým môžem mnohých na Slovensku provokovať. Alebo – práve preto. Pretože o marxizme by sa malo opäť diskutovať, tak ako na západných univerzitách. Popri liberalizme a komunitarizme je to hlavný prúd v diskusii o spravodlivosti. Myslím si, že práve v prostredí demokratickej ľavice je dôležité hovoriť opäť o Marxovi. Bolo by smiešne, aby túto tému nastoľovala neoliberálna pravica. Ľavica by sa mala vrátiť k svojim koreňom. Je mi ľúto, že na Slovensku sa hovorí o Hayekovi a Friedmanovi a páni, ktorí o neoliberáloch hovoria, najviac kritizujú Marxa, hoci ho nikdy nečítali. Sám som si dovolil kritizovať Hayekove koncepty vo svojej práci, lenže som si ich predtým poctivo naštudoval. Kritizovať bez podrobnej znalosti je prejav čírej ideológie.

Ako vnímate Marxa?

 – Chápem ho ako radikálneho humanistu a demokrata. Preto je pre mňa trochu nepochopiteľné, ako sa v rámci interpretácie jeho diela na Slovensku a v strednej Európe mohlo stať, že sa „zmenil“ na dogmatického a totalitného mysliteľa. Bol totiž pravý opak. Tak ho aj čítam a predstavujem vo svojej práci. Zato ak ste čítali Hayeka, možno ste si všimli, že jeho koncepty vedú k „zvláštnym“ záverom. Hayekov návrh na riešenie chudoby v Afrike znie – vyhladovať! A toto je guru dnešných neoliberálov, zatiaľ čo Marx, ktorý bol demokrat a humanista, je zaznávaný. Prečo? Pýtajme sa však radšej – kde. V USA a v západnej Európe je totiž stále populárny a je výzvou pre politiku, filozofiu aj kultúru.

Základom knihy Späť k Marxovi? bola vaša dizertačná práca. Nemali ste problémy pri jej obhajobe?

– Predsedom komisie mojej dizertačnej práce bol profesor Miroslav Kusý. Zachoval sa veľmi vecne a korektne. Položil mi jedinú otázku – či sa nebojím, že by môj projekt, model alebo filozofická teória demokratického socializmu ohrozil ľudské a občianske práva. Odpovedal som otázkou, či súčasná trhová a kapitalistická spoločnosť nie je pre ne väčšou hrozbou tým, ako napína ekonomické práva občanov, ktoré sú predpokladom ľudských práv. Pretože darmo budete hovoriť žobrákovi, že má slobodu vyspať sa pod ktorýmkoľvek mostom. Sloboda tkvie v sociálnych právach.

Čo si myslíte o súčasnej západnej ľavici?

– Slavoj Žižek napísal, že západná ľavica od 90 rokov stratila akýkoľvek radikalizmus. Súhlasím s tým a zároveň si myslím, že je to veľká hrozba. Nie preto, že by navždy zvíťazili trhové hodnoty, ale preto, že nespokojní a zbedačení ľudia, sklamaní z ľavice, budú sympatizovať s extrémistami. Nový Hitler môže mať voľnú cestu. A na vine bude prispatá západná sociálna demokracia, ktorá namiesto debaty o radikálnej sociálnej spravodlivosti rozpráva o právach homosexuálov, imigrantov a menšín. Moje názory na tieto témy sú tiež postmoderné. No myslím si, že na tieto otázky dnes jednoducho nie je čas! V centre pozornosti by mali byť predovšetkým ekonomické a sociálne problémy.

Vráťme sa k podstate

Nedávno som čítal zaujímavú analýzu súčasnej krízy. Jej autor horekoval, ako všetci bránia trhu, aby konečne napravil, čo spôsobil. Ako tie zbytočné zásahy centristov a ich naivné predstavy o regulácii pôsobia nekonečnú škodu. Záver – bohužiaľ, opäť nám zostáva len vágna socialistická nádej namiesto poctivej kapitalistickej šance.

Skúsil som si oboje. Prežil som aj vágnu socialistickú nádej, aj poctivú kapitalistickú šancu. A zistil som, že je to skoro to isté. Preto si nesmierne vážim ľudí, ktorí sú schopní aj dnes hovoriť otvorene o svojich pocitoch a názoroch a vyjsť na svetlo sveta s knihou ako Ľuboš Blaha. Mám tú česť stáť na čele orgánu, kde sa denne musím konfrontovať so situáciou na „trhu poctivej šance“ nielen na Slovensku, ale aj v Európe. A som smutný, že my, ktorí máme ľavicové názory, nie sme schopní postaviť sa razantnejšie proti naivným predstavám „poctivej kapitalistickej šance“, ktorá priviedla svet tam, kde je. Nehovorím o strieľaní z Aurory, o dezinterpretáciách a deformáciách, ale o podstate, ktorú Marx vystihol. Ak dnes hovoríme o spravodlivosti, o trhu a o hodnote, posledný spravodlivý spôsob realizácie hodnoty na trhu bola predsa jednoduchá tovarová výmena. Už Marx to písal v Kapitáli. Nikto na tom nič nezmení a všetci to vedia. Vedia aj, akým spôsobom deformácia hodnoty a nadhodnoty doviedla svet tam, kde dnes je. Boja sa však povedať, aký rozsah vstupu do týchto mechanizmov je nevyhnutný, aby sme sa vrátili k podstate, ktorá naozaj dáva istú mieru individuálnej slobody. Dáva šancu – nie poctivú kapitalistickú, ale individuálnu a racionálnu – presadiť svoj spôsob videnia a realizácie hodnôt. Bol by som rád, keby sa nielen vo svete, kde sa už debatuje, ale aj u nás skončila hodnotová úbohosť a jednostrannosť. Vráťme sa k Marxovi – k jeho podstate.
Pavol Paška, predseda NR SR

Marx sa mal narodiť dnes

Je kríza a teraz je populárne hovoriť, že jej najhoršie prejavy sú za nami. Pritom sa iba prejavuje (dočasný) efekt peňazí daňových poplatníkov, ktoré boli použité na oživenie ekonomiky. Finančná kríza je pritom iba epizódou systémovej krízy.

Systémovú krízu môžeme pozorovať od 70. rokov, keď sa začali výraznejšie prejavovať procesy globalizácie. Marx mal pravdu – kapitalizmus v sebe má zabudované imanentné deštruktívne mechanizmy. Nie zjednodušený populárny výklad o kríze z nadvýroby. Tú dokáže regulovať, ak ju má kam exportovať. Problém, je, že „vďaka“ globalizácii už takmer nemá kam exportovať. Dosiaľ bolo možné udržať svoj blahobyt za cenu biedy tretieho sveta. Toto riešenie už zlyháva. Treba riešiť stabilizáciu finančných tokov, ktorá môže napomôcť dočasnej konjunktúre. Nevyrieši však systémovú krízu. Aj keby sme vôbec nebrali do úvahy Marxa, položme si otázku, prečo by mal byť akýsi systém večný a prečo by mal byť jediný, ktorý zodpovedá ľudskej prirodzenosti. Tieto otázky nastoľuje aj dnešná kríza a kládol si ich aj Marx.

Dozrel čas na zmenu

Globalizácia nastoľuje otázku systémovej zmeny, ktorej sa zrejme nevyhneme. Niekto tomu hovorí socializmus, profesor Robinson z Kolumbijskej univerzity hovorí o socialistickej globalizácii, iní hovoria nový kapitalizmus. Termíny sú rôzne. No fakt je, že zrejme pôjde o zásadnú kvalitatívnu zmenu. Je predsa nenormálne, keď sa len päť percent finančných tokov týka reálnej fyzickej ekonomiky a 95 percent sú špekulácie. Znamená to, že mechanizmus, ktorý popísal Adam Smith, teda ponuka-dopyt-cena, nedáva správne signály. Burza je, samozrejme, lepším regulátorom ako plánovacia komisia. Ale len za predpokladu, že funguje spontánny poriadok – a ten nefunguje. Preto zrejme bude treba prehodnotiť nielen rezervnú svetovú menu, ale aj peniaze ako univerzálny ekvivalent výmeny. Samozrejme, nie v takej naivnej podobe ako reálny socializmus, ktorý potláčal ekonomické funkcie peňazí v etape, keď ešte na to neboli vytvorené podmienky. Tá etapa nastáva teraz. Erich Fromm správe poznamenal, že Marx sa mal radšej narodiť v súčasnosti a písať svoje spisy dnes, keď by bol svedkom všeobecnej krízy kapitalizmu.
Ladislav Hohoš, filozof

Spracovala a fotografovala Eva Blažeková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984