Šašo Vašo a krajina za zrkadlom
Fórum pre automobil a spoločnosť, Fórum finančných služieb Európskeho parlamentu, Európsky internetový fond a mnohé ďalšie viac či menej formálne združenia a skupiny, ktorých členmi sú poslanci EP a zástupcovia jednotlivých hospodárskych sektorov, zrejme rozhodujú o podobe Európskej únie omnoho viac, než ktokoľvek z národných politikov – občanov ani nespomínajme.
V poslednom období sa osud Lisabonskej zmluvy – takmer identickej kópie zmluvy s iným názvom, ktorú občania už skôr odmietli, stal stredobodom pozornosti a obáv „zainteresovaných“. Od titulkov s otázkami, či Íri v referende pochovajú tento projekt, sa plynulo prešlo k českému prezidentovi, ktorý to má teraz údajne celé v rukách. Niet pochýb – v krajine mediálnych zrkadiel neexistuje dôležitejšia osoba ako český prezident, ktorého (ne)podpis rozhodne o našej stopercentne (ne)ružovej budúcnosti. Za zrkadlovou sieňou to však vyzerá úplne inak – menej rozprávkovo, aj keď šašov je tu habadej.
Neformálne fóra
Európsky parlament i komisia žijú rušným životom. Jeho jadro však, aspoň čo sa týka stráveného času a investovanej námahy, netvoria oficiálne zasadania a schôdzky, ale stretnutia s lobistami. Podľa odhadov skupiny CEO (Corporate Europe Observatory) sa v európskych inštitúciách pohybuje približne pätnásťtisíc lobistov, z ktorých drvivá väčšina zastupuje záujmy veľkých korporácií a združuje sa do skupín reprezentujúcich jednotlivé odvetvia. Na začiatku dostali uvedené tri fóra minulý mesiac pozvánku na „networking kokteil“ od samotného predsedu Európskej komisie Manuela Barrosa. Cieľom tohto stretnutia malo byť obnovenie spolupráce fóra nových európskych poslancov a zástupcov jednotlivých priemyselných odvetví. V súvislosti s ním Barroso pre CEO TV prezradil, že „našou povinnosťou je načúvať rozličným ekonomickým sektorom, pretože práve tieto odvetvia vytvárajú v Európe pracovné miesta“. Ako takéto načúvanie vyzerá?
Len trošku lobovať
V žiadnom prípade nejde na takýchto fórach o lobovanie, vyhlásil britský konzervatívny poslanec EP Malcolm Harbour, ktorý pred vstupom do politiky absolvoval skvelú kariéru v automobilovom priemysle a dnes je členom Fóra automobil a spoločnosť. Ako ďalej uvádza jeden z blogov na brusselssunshine.eu, sú však aj poslanci, ktorí lobovanie na týchto fórach priznávajú – ako napríklad nemecký europoslanec Wolf Klinz, ale s dodatkom, že „len vtedy, ak to nemá negatívne konotácie“. Klinz je členom Fóra finančných služieb EP a tvrdí, že jednotlivé skupiny síce obhajujú vlastné záujmy, ale poslanci zas obhajujú záujmy občanov, takže niekedy sa pri týchto stretnutiach objavujú aj spory. Ešte spornejšie je však legislatívne postavenie týchto skupín. Fóra európskych poslancov a priemyselných odvetví sa totiž nezaradzujú medzi tzv. „intergroups“, teda formálne skupiny združujúce členov parlamentu a iných právnych subjektov. Tieto totiž spadajú pod platnú legislatívu, ktorá bola prijatá už v roku 1999. Podľa Európskej komisie sa od všetkých subjektov, ktorých cieľom je ovplyvňovanie politických rozhodnutí v európskych inštitúciách, očakáva, že sa zaregistrujú – dobrovoľne. Fóra sa tak dobrovoľne rozhodli, že nebudú viazané žiadnymi právnymi normami ani etickými pravidlami a nemusia sa nikomu zodpovedať. Samozrejme, s výnimkou tých, ktorí sponzorujú ich rozpočet. A nejde tu o fazuľky. Podľa informácií skupiny CEO má napríklad spomínaný internetový fond ročne k dispozícii štyristo tisíc eur a ďalšie skupiny sú na tom podobne.
Šesť na jedného Keď sa Barack Obama pustil do zdravotnej reformy, narazil, skôr než stihol navrhnúť nejaké konkrétne opatrenia. Uviazol už v Kongrese. Na jedného amerického kongresmana pripadá šesť lobistov obhajujúcich záujmové skupiny v zdravotníctve. Že tieto fakty musia spolu súvisieť je nad slnko jasnejšie. Lenže v tomto prípade išlo o jednu reformu. Ak sa vrátime do Európskeho parlamentu a k účinkovaniu neformálnych fór, ktoré pôsobia permanentne, natíska sa iná otázka. Aký je ich celkový vplyv. Tieto skupiny totiž fungujú aj ako think tanky, ktorých úlohou je nielen informovať, ale aj vytvárať celkový rámec diskusie – teda nielen to, o čom sa má hovoriť, ale aj to, akým spôsobom. Zrejme by stálo zato preskúmať, akým spôsobom sa zrodila globálna stratégia, ktorej výsledkom je Lisabonská zmluva. Možno by sa objavil zaujímavý kolektív autorov, ale komu by sa chcelo hrať na Alenku v krajine zázrakov, keď svetlá a zrkadlá odrážajú úplne inú skutočnosť? V nej je zmluva výsledkom záujmov občanov a rozhodujú o nej ich volení zástupcovia. Z krajiny za zrkadlom to celé pôsobí ako „šaškáreň“, v ktorej niet divákov – len záujmové skupiny a milióny šašov.
Viac informácií na www.corporateeurope.org a na brusselssunshine.eu
