Na čom participujú občania a občianky Slovenska?
Takto sa volá prieskum, ktorý „má na svedomí“ Centrum excelentnosti SAV pre výskum a rozvoj občianstva a participácie. Výskum sa uskutočnil pred rokom a jeho cieľom bolo zistiť nielen to, čo z hľadiska verejnej angažovanosti zaujíma ľudí na Slovensku, ale aj tomu, ako ľudia sledujú politiku, či odkiaľ berú o nej informácie.
Politika iba občas Z hľadiska jednotlivých demokratických atribútov ľudia najlepšie hodnotia slobodu tlače a slobodu prejavu. Najhoršie sú na tom podľa prieskumu rovnosť pred zákonom, práva menšín a bližšie nešpecifikovaná spravodlivosť. Zaujímavé je, že oproti roku 1994 sa zvýšil počet ľudí, ktorí pozitívne odpovedali na otázku, či rozumejú tomu, čo sa v politike deje. Samozrejme, keby sme boli sarkastický, môžeme poznamenať, že aj tak nie je jasné, či to ľudia mysleli vážne (prvoplánovo), alebo je to jasná inotaj (že rozumejú zákulisiu a rôznym nekalým záujmom, o ktoré v politike tiež často ide).
Napriek tomu však vyše polovica ľudí tvrdí, že nerozumie tomu, o čo v politike ide, pričom za najviac zorientovaných sa považujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, najmenej politike rozumejú ľudia so základným vzdelaním.
Je však pravdepodobné, že to ľudia síce takto skonštatovali, ale na druhej strane ich to asi ani veľmi netrápi. Nepochybne to úzko súvisí s tým, že ľudia sa vlastne ani o politiku veľmi nezaujímajú. Iba 26% ich politiku sleduje denne a ďalších 28% o trochu častejšie. Tretina ľudí sleduje politiku maximálne raz týždenne, či dokonca ešte menej a 13% tvrdí, že ich politika nezaujíma vôbec. Toto zistenie otvára množstvo nových otázok, na ktoré síce prieskum neodpovedal, ale predsa len to poukazuje na fakt, ako ďaleko sú politické aktivity mimovládnych organizácií od záujmov ľudí. Veľká časť verejnosti ich možno ani nezaregistrovala, alebo im nevenovala väčšiu pozornosť, ako správam o haváriách a novorodencoch v ZOO.
Médiá – hlavný zdroj správ
Dôležitým momentom je zistenie, odkiaľ ľudia čerpajú informácie o politike. Prieskum jednoznačne ukázal, že hlavným zdrojom informácií sú médiá. Na prvom mieste je – pochopiteľne – televízia, ktoré je zdrojom informácií pre 96% ľudí. Silu televízií podčiarkuje fakt, že z denníkov získava informácie už iba 54% ľudí a z rozhlasu 53%, čo je na rovnakej úrovni. Až 49% ľudí počuje o politike od známych a príbuzných, čo je iba minimálny rozdiel oproti denníkom a rozhlasu a potom je prudký prepad. Mnohých fanúšikov internetu asi prekvapí, že iba 19% ľudí čerpá informácie o politike z celosvetovej siete, o 2% menej z týždenníkov.
Z týchto údajov je zaujímavý dominantný podiel televízií, čo však nie je prekvapujúce. Internet síce využíva väčšina obyvateľov Slovenska, ale je zrejmé, že najmä na zábavu, či hľadanie užitočných praktických informácií. Druhým zaujímavým momentom je fakt, že o politike sa ľudia dozvedajú síce najviac z médií, ale porovnanie toho, čo médiá píšu, hovoria a ukazujú s volebnými preferenciami strán viac než naznačuje, že ľudia mediálne informácie neberú veľmi vážne. Rozhodne to len minimálne ovplyvňuje ich stranícke preferencie. To by tiež mohol byť dôvod chabého vplyvu mimovládnych organizácií na verejnú mienku.
Ľudia tvrdia, že chcú viac
Prieskum potvrdil, že hlavnou občianskou aktivitou na Slovensku je účasť na voľbách a podľa toho, ako sa respondenti vyjadrili k budúcim aktivitám sa zdá, že miera volebnej účasti sa ani v budúcnosti meniť veľmi nebude. Ľudia však v prieskume tvrdili, že sa oveľa viac ako doteraz chcú zapájať do petícií, charitatívnych zbierok či komunálnej politiky, ale aj na verejných diskusiách či pripomienkovaní právnych noriem.
Mohol by to byť prísľub, že sa občianska participácia bude na Slovensku zvyšovať. Mohol, ale nie je to veľmi pravdepodobné. Aj autori projektu v záveroch upozorňujú, že „medzi mierou reálnej participácie a deklarovaným záujmom občanov aktívne prispievať k riešeniu spoločenských problémov ostáva dlhodobo priepasť“.
