Ako sa varia dejiny

Slovenský dokumentárny film boduje na medzinárodnej scéne. Film významného slovenského dokumentaristu Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny získal hlavnú cenu, Zlatého Huga, v medzinárodnej súťaži dokumentárnych filmov Docufest na 45. ročníku prestížneho Medzinárodného filmového festivalu v Chicagu.
Počet zobrazení: 1095
Ako sa varia dejiny_SRBSKO_ZORAN a ZLATKO 1-m.jpg

Slovenský dokumentárny film boduje na medzinárodnej scéne. Film významného slovenského dokumentaristu Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny získal hlavnú cenu, Zlatého Huga, v medzinárodnej súťaži dokumentárnych filmov Docufest na 45. ročníku prestížneho Medzinárodného filmového festivalu v Chicagu.

Oceňovaný slovenský režisér Peter Kerekes (Ladomírske morytáty a legendy, 66 sezón) nás prostredníctvom dramatických príbehov vojenských kuchárov, ktorí varili vojakom počas viacerých krvavých vojenských konfliktov, prevádza rôznymi krajinami, dejinnými epochami, udalosťami, ktoré zmenili históriu aj mapu Európy. Predvádza zaujímavo zapletené a dodnes väčšinou ťažko rozmotateľné vzťahy plné paradoxov medzi ľuďmi, národnosťami, národmi a krajinami.

Varili proti sebe

Na filmovom plátne odrazu vedľa seba stoja a konfrontujú sa ľudia, ktorí v istých obdobiach európskej histórie stáli, alebo skôr „varili proti sebe“: Nemec Franz Wienhart piekol chlieb pre hladných vojakov Wehrmachtu, keď vyhrávali 2. svetovú vojnu, aj keď bola nemecká armáda na ústupe. Žid Liepke Distel, ktorý prežil koncentračný tábor, sa po vojne rozhodol Nemcom pomstiť tým, čoho sa mu v tábore nedostávalo – chlebom. Ruska Klavdia Lobanovová varila počas blokády Leningradu sovietskym letcom, ktorí vzlietali do boja proti nemeckým lietadlám. Maďar Békés Mihály varil sovietskym vojakom počas ich okupácie Maďarska. Ljudmila Kornevová varila sovietskym vojakom počas ich okupácie Československa. Rus Vasilij Logunov nedokázal vyhrať nad zlodejmi vo vojne v Čečensku. Dvaja Francúzi, Jacques Besson a René Bianchi sa nezhodujú v názore na vojnu a srbské kuchárky Branka Mudrenić a Ankica Pavlović zhodne tvrdia: „Varili sme pre našich ľudí – a varili sme proti Chorvátom, samozrejme!“

Dokument Ako sa varia dejiny vznikol v rakúsko – slovensko - českej koprodukcii a jednotlivé scény s kuchármi vznikli v Anglicku, Francúzsku, Čechách, Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Bosne, Rusku a Izraeli. „Počas hľadania príbehov do tohto filmu som navštívil 106 vojenských kuchárov po celej Európe,“ spomína Peter Kerekes. „Najstarší mal 95 rokov, keď sme sa s ním v marci 2004 stretli. Tento nemecký pekár pripravoval chlieb počas bitky v Stalingrade.“ Nakrúcanie o varení bola pre organizmus poriadna záťaž. Tvorcovia dokumentu museli počas prípravy skonzumovať kvantá jedla. „Takmer každý kuchár sa chcel predviesť nielen svojimi príbehmi, ale prirodzene, aj svojim kuchárskym umením. K filmu som sa teda musel doslova prehrýzť.“ Najhoršie (alebo najlepšie, je to vec vkusu) to bolo v Maďarsku. Všetci oslovení kuchári filmárov vítali dobrým mastným jedlom. „Za jeden deň som musel (slušnosť a pažravosť mi nedovolili odmietnuť) skonzumovať štyri guláše. Počas nakrúcania filmu som pribral 11 kíl,“ dodáva Peter Kerekes.

Ako prežiť doslova v bojových podmienkach sa filmári učili v Srbsku, kde sa zúčastnili cvičenia srbskej armády. V lese, bez zásob potravín varili dvaja skvelí kuchári Zoran a Zlatko vynikajúci guláš z hadov, hamburger z vtáčích vajíčok a žihľavy, paprikáš z korytnačky, kávu z cigórie. Bolo to výborné a navyše stopercentné bio. „V Rusku sme nakrúcali v škole pre vojenských kuchárov. Chceli nám predviesť, ako sa učia spracovať kravu v bojových podmienkach – celý proces od jej zabitia až po uvarenie guláša pre radových vojakov a steaku pre dôstojníkov. Kravu mali zastreliť kalašnikovom, ale dôstojník, ktorý smel vydávať ostré náboje, sa zdržal na školení. Nakoniec ju omráčili kladivom a podrezali kosou. Bolo to kruté predstavenie. Po skončení filmovania nás dôstojníci pozvali do svojho stanu, kde nás ponúkli šašlikom (a samozrejme vodkou). Vtedy som pochopil, aký je rozdiel medzi hraným a dokumentárnym filmom.“

Recepty, ktoré menili dejiny

Šašlik pre rotu ruských vojakov
Chlieb pre 18 miliónov nemeckých vojakov
Palacinky pre 11 miliónov padlých ruských vojakov
Otrávený chlieb pre 1 000 zajatých esesákov
Maďarská klobása pre 120 000 sovietskych okupantov
Kohút na víne pre 500 000 francúzskych vojakov
Nakladané hríby pre 500 000 sovietskych okupantov
Teľacie mäso pre 80 000 chorvátskych vojakov
Paprikáš pre 74 000 srbských vojakov
Schnitzle pre 19 utopených kamarátov
Posledná večera pre maršala Tita

SPI International,
spracoval Michal Feik www.akosavariadejiny.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984