Jednoduché riešenia

Chcem za 200 miliónov eur radšej dotácie pre študentov ako byty pre Rómov“ je názov jednej zo skupín na najznámejšej sociálnej sieti na internete. Registrovaní používatelia, ktorých je už aj na Slovensku niekoľko miliónov, sa môžu stať „fanúšikom“ takejto skupiny. Momentálne je ich desivých 5200.
Počet zobrazení: 1073
Uvodnik - 03 - ilustracna foto - Mike OC-m.jpg

„Chcem za 200 miliónov eur radšej dotácie pre študentov ako byty pre Rómov“ je názov jednej zo skupín na najznámejšej sociálnej sieti na internete. Registrovaní používatelia, ktorých je už aj na Slovensku niekoľko miliónov, sa môžu stať „fanúšikom“ takejto skupiny. Momentálne je ich desivých 5200. Okrem toho sa v podobnom duchu šíri po internete aj mail, kde autori argumentujú, prečo si myslia, že 200 miliónov eur by vláda nemala použiť na výstavbu bytov pre Rómov na východnom Slovensku, ale pre študentov a mladých ľudí v Bratislave. Vzdelaní mladí ľudia sú vraj rovnako ohrozenou menšinou a preto si byty zaslúžia a to samozrejme viac, ako sociálne vylúčení obyvatelia.

Ako protiargument hádam len toľko, že podľa nedávno zverejnených informácií by inklúzia Rómov do spoločnosti mohla zvyšovať HDP až o 11 percent, čo je dokonca viac ako odhadovaný efekt samotného čerpania eurofondov do roku 2013. Nebezpečenstvo posúvania rómskej problematiky do jednoduchých riešení sa u nás objavuje čoraz častejšie. Začína nevinným útočením na problémy „životaschopných skupín obyvateľstva“, napríklad na študentov, a pri troche snahy dokáže zmobilizovať aj ďalších členov majority. Prečo oni a nie my? To je otázka, ktorá zatiaľ zaberá, a prestaneme sa ju pýtať, až keď pochopíme, že sama o sebe nemá v tejto súvislosti zmysel.

Okrem nezmyselnosti názoru, že výdavky na inklúziu Rómov sú nepotrebné, tu máme ďalšie, ešte neuveriteľnejšie témy. Napríklad tú o novembri ´89. Kým premiér Fico tvrdí, že si revolúciu „veľmi nevšimol“, opačná strana politického spektra datuje od tohto dátumu svoju slobodu a vlastne aj život. Ani po dvadsiatich rokoch nevieme objektívne a bez emócií nazerať na udalosti, ktoré zmenili náš život. Neporovnávame kvalitu života „pred“ a „po“ novembri, radšej nás samotní dejatelia z tých čias každoročne presviedčajú, že to nie je potrebné. Odpoveď je podľa nich jasná, dovtedy tu bola čierna diera, teraz žijeme v slobode, sme šťastní a už nič viac nám netreba. Každý november tak len pateticky spomíname na to, ako sa formovala VPN a ako sa mali tribúni z tých čias medzi sebou radi a aká bola atmosféra na námestiach. Diskusiu o následkoch netreba. Na čo aj, veď tí, ktorí diskutovať chcú, sú „boľševici, nepriatelia demokracie, komunisti.“

Je to ako s tými Rómami. Napríklad aj počas letných pochodov neonacistov po obciach na východnom Slovensku. Nediskutovali sme. Novinári informovali v záujme „najvyššej možnej miery objektivity“ a tým degradovali pojem diskusia na bezpohlavné omieľanie faktov o počte pochodujúcich a pokojnom priebehu. Nediskutujeme o „protirómskych“ náladách, nepolemizujeme o zmenách spred 20 rokov. Rómsku problematiku bagatelizujeme, rovnako ako zľahčujeme november ´89. Radšej hľadáme nepriateľov. Nechceme svojich oponentov vidieť ako partnerov. Nezmyselné vytváranie dojmu, že vyznávanie sociálno-demokratických hodnôt znamená uznávať totalitný režim spred novembra, nemá nič spoločné s názorom. Je to len slaboduché nálepkovanie v snahe umlčať diskusiu. Možno nová forma potláčania kritikov a oponentov, modernejšia o 20 rokov, a o to aj nebezpečnejšia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984