Je to naša chyba

Výsledok vyjednávania o minimálnej mzde ukázal, akú skutočnú silu v spoločnosti majú odbory a akú zamestnávateľské združenia. Tento súboj mal symbolický význam. Vytýčil jasnú hranicu záujmov dvoch protichodných ekonomických princípov. Záujmov vlastníkov výrobných prostriedkov proti záujmom pracujúcich.
Počet zobrazení: 900
42-43-09-ilustracna foto_evie22-m.jpg

Výsledok vyjednávania o minimálnej mzde ukázal, akú skutočnú silu v spoločnosti majú odbory a akú zamestnávateľské združenia. Tento súboj mal symbolický význam. Vytýčil jasnú hranicu záujmov dvoch protichodných ekonomických princípov. Záujmov vlastníkov výrobných prostriedkov proti záujmom pracujúcich.

Prečo KOZ nepresadila požiadavku, aby sa minimálna mzda zvýšila o vyše 8 percent?

– V tomto prípade konfederácia pracovala zle. Posledný návrh, ktorý sme dali, sa neukázal ako dobrý. Nebolo to šťastné riešenie, mali sme trvať na tom svojom, teda na 8,1 percentách. Mali sme intenzívnejšie rokovať s vládou, aby sme ju presvedčili. Väčšina predstavenstva sa vyjadrila, že bude súhlasiť so 4,1 percentami a budúci rok sa bude valorizovať o ďalšie 4 percentá. Podmienkou však bol podpis všetkých sociálnych partnerov. Nakoniec to prijala vláda, ale zamestnávatelia nesúhlasili ani s tým. Myslím si, že sa malo viac rokovať.

Kto vlastne prišiel s návrhom na rozdelenie zvýšenia minimálnej mzdy?

– Stalo sa tak na rokovaní predstavenstva odborových zväzov, kde sa zúčastnili aj predstavitelia vlády. Padol návrh, či by sme takúto alternatívu neprijali. Potom zasadalo predstavenstvo, ktoré po dlhej diskusii postup schválilo. Bola to zlá politická práca. Od začiatku sme hovorili o ôsmich percentách a na poslednom rokovaní – dva dni pred schválením – sme zmenili názor. Lenže sme o tom nekomunikovali s členskou základňou. Ale stalo sa, už je to tu, je to schválené, teraz sa musíme stretnúť, vyjasniť všetky veci a hľadať cestu dohody o ďalšom postupe.

Bola chyba v zlej komunikácii?

– Predovšetkým sme mali komunikovať smerom do vnútra a tak isto s vládou, lebo tá je dôležitý partner. Čo sa týka zamestnávateľov, s nimi nájdeme reč iba v niektorých veciach, a aj to len s niektorými. Konkrétne s Republikovou úniou zamestnávateľov sa komunikovať nedá, tá trvá na nulovom raste alebo dokonca na znížení minimálnej mzdy! S nimi bolo rokovanie stratené, nemalo už žiaden zmysel.

Nebolo potrebné zapojiť do diskusie aj tých, ktorých sa debata týka najväčšmi? Organizovať verejné akcie a stretnutia a tým verejne manifestovať širokú verejnú podporu návrhom odborov?

– Určite áno, ale ja som to bral z pohľadu, že ak tu existuje zákon, ktorý nám dáva garanciu, tak to nie je nevyhnutné. My si zákon vážime a očakávame jeho plnenie.

Dá sa povedať, že chýbalo odhodlanie vydobyť si to, na čo majú pracujúci právo?

– Neboli sme si istí, čo to spraví a či to zvládneme, ak budeme trvať na 8,1 percentách, alebo či dať i návrh, aby sme zároveň vyhoveli aj zamestnávateľom. V tomto duchu boli niektorí predsedovia zväzov a aj niektorí členovia konfederácie neistí. Neboli dostatočne razantní a dôslední. Minimálna mzda a jej rozširovanie je totiž jediným celoplošným nástrojom, ktorý pomáha zmenšovať regionálne rozdiely. Ďalší takýto plošný nástroj jednoducho nie je. Vytváranie podmienok pre vstup kapitálu (v niektorých konkrétnych lokalitách) vo forme infraštruktúry je oveľa drahšie a zložitejšie. Mnohokrát je produktivita práce v chudobných regiónoch ak nie vyššia, tak rovnaká ako v bratislavskom, pričom to nezaručuje rast ani tých minimálnych miezd.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984