Mimochodom

Agresívna chrípka zúri už aj neďaleko od nás, na Ukrajine. Napriek tomu, že už na ňu zomrelo 144 ľudí, prezident Juščenko odmietol vyhlásiť výnimočný stav. Ľudia v uliciach ukrajinských miest sa sťažujú na nedostatok vitamínov v lekárňach, na zlý prístup vlády a na nedostatok rúšok. Všetko toto navyše využívajú médiá na šírenie paniky.
Počet zobrazení: 914

Agresívna chrípka zúri už aj neďaleko od nás, na Ukrajine. Napriek tomu, že už na ňu zomrelo 144 ľudí, prezident Juščenko odmietol vyhlásiť výnimočný stav. Ľudia v uliciach ukrajinských miest sa sťažujú na nedostatok vitamínov v lekárňach, na zlý prístup vlády a na nedostatok rúšok. Všetko toto navyše využívajú médiá na šírenie paniky. Ukrajinský ľud si však vie poradiť aj v krízových situáciách. Napríklad rúška na ústa jednoducho vyrábajú po domácky z gázy. Lacné rúško z lekárne vraj nič nevydrží, treba aspoň také päťvrstvové, aby vydržalo celý deň, tvrdia obyvatelia. Nuž, slovenská pomoc so zásielkou tých obyčajných rúšok sa asi nestretla až s takým ohlasom, ako by sme čakali. Asi nám za to tento rok oveľa viac plynu nepošlú...

***

Jedným z mála odvetví, ktoré kríza na Slovensku výraznejšie nezasiahla, je vznik nových obchodných centier. „Napriek všetkému, čo sa v minulosti popísalo, nie je náš trh ešte nasýtený“, pochvaľuje si hovorca HB Reavis Group Roman Karabelli. Obchodné centrum Aupark, ktoré prevádzkuje táto spoločnosť, expanduje v súčasnosti do Žiliny a Piešťan. Zdá sa, že Slováci, deprimovaní krízovou realitou, chodia relaxovať okukovaním luxusného tovaru do nákupných centier. Inak sa zvýšená návštevnosť – ktorú však nesprevádza väčší obrat, dá sotva pochopiť. Preto ďakujeme developerom, že vychádzajú v ústrety dopytu a stavajú pre nás ďalšie „voľnočasové centrá“. Vzhľadom na hladné oči a ľahké peňaženky zároveň dúfame, že nedôjde k spoplatneniu pozerania do výkladov a skúšania tovaru.

*** 

Podľa austrálskej štúdie je zlá nálada pozitívna. Zachmúrení ľudia sú menej dôverčiví, majú lepšiu schopnosť posudzovať a lepšiu pamäť, čo im umožňuje naozaj kriticky pristupovať k informáciám a kriticky ich aj vyhodnocovať. To z nich robí ľudí inteligentnejších. Aplikujúc tento poznatok na slovenskú realitu, zdá sa, že Slováci sú šťastný národ. To im však odoberá časť kritického myslenia a dlhodobú pamäť. Veď ako inak si vysvetliť výsledky niektorých volieb, od tých lokálnych až po parlamentné? Aspoň že dnes už vieme, že to nie je pre nedostatok rozumu, ale od šťastia.

***

Ruský policajný dôstojník Alexej Dimovskij doplatil na prílišnú otvorenosť. Policajt, nespokojný s prinízkym príjmom a primnohými nadčasmi, sa posťažoval verejnosti prostredníctvom videa na internete. Klip, v ktorom sa oblečený v služobnej uniforme obracia s ponosou na premiéra Putina, sa stal v Rusku nesmierne populárnym. Dimovskij sa vďaka nemu skutočne zbavil nízkeho platu a nadčasov. Nie však tak, ako by chcel. Nadriadené orgány sa rozhodli sťažovateľa okamžite zbaviť a prepustili ho z policajných služieb pre „ohováranie kolegov“. Týmto by sme chceli apelovať na kritikov typického slovenského hundrania pri pive, aby prehodnotili svoj postoj. Bežný zamestanec s nízkym platom a mnohými nadčasmi bohužiaľ mnohokrát najlepšie vie, ako to „chodí“.

***

Sedemnásty november sa blíži a o svoje postrehy sa rozhodol podeliť aj niekdajší hlavný disident a prezident Václav Havel. Príklon mladších spoluobčanov „k nejakej verzii komunistickej ideológie“ komentoval ako snahu nevedomých byť za každú cenu rebelom: „Nostalgia za komunizmom u mladých je kombináciou nedovzdelanosti, ale najmä snahy byť proti establišmentu.“ Ktovie, či sa V. Havel niekedy zamyslel, či sa tie isté faktory nepričinili aj o zrod jeho vlastného odporu voči establišmentu. Predstava, že za reálneho socializmu sa mal aj zrelý človek proti čomu búriť, no kritické ľavicové prehodnocovanie detí „ideálneho“ ponovembrového zriadenia je len prejavom nedovzdelanosti a adolescentnej vzbury, má totiž ďaleko od objektívnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984