Bojujem proti kríze ekologicky a po slovensky
Som bojovníčka proti kríze, ale slovenská: Kupujem slovenské výrobky. Takto by sa mala viesť kampaň bojovníka proti kríze, aby mala význam. Aký? Bojovať kupovaním akýchkoľvek tovarov a služieb sa síce zvyšuje dopyt po výrobkoch, ale problém stagnácie slovenského trhu to nevyrieši.
Keby sme sa však snažili motivovať Slovákov, aby kupovali výrobky s kódom začínajúcim na trojčíslie 858, v tom prípade je to nová výzva, ktorá v sebe nesie ekologické aj ekonomické výhody.
Slovenskí bojovníci proti kríze
Použijem slová Juraja Vaculíka, prezidenta Klubu reklamných agentúr Slovenska, ktorý argumentoval význam kampane Bojovník proti kríze, len ich trochu prispôsobím kampani kupovania výlučne slovenských výrobkov: Keby ľudia prestali kupovať slovenské výrobky typu A, iní ľudia, ktorí ich vyrábajú, prídu o prácu a nebudú mať peniaze na kupovanie výrobkov typu B, ktoré zase vyrábajú oni. Budúca generácia by mala pokladať kupovanie domácich výrobkov za samozrejmé. Vybudoval by sa zvyk, ktorý by chránil náš trh. Toto prepojenie, ktoré začína v kultúre kupovania a tradíciách, sa nám zdá banálne, ale z globálneho hľadiska je to zvyk vypovedajúci o kultúrnosti krajiny a posúvajúci ju vpred. Neexistuje krajina, ktoré by nechcela, aby sa jej národné produkty nekupovali. Treba však pripomenúť, že naša malá krajina bude vždy závislá na dovoze, pretože nie sme schopní vyrábať a poskytovať všetky tovary a služby. Bolo by však na škodu, keby sme nevyužívali náš potenciál na trhu.
Kupovať národné produkty nie je novinka, ktorou by som sa teraz pokúšala ohúriť. Predbehli nás škandinávske a západoeurópske krajiny. Apelovanie na kupovanie národných produktov použili aj Spojené štáty americké v medzivojnovom období pod názvom Buy American, s cieľom naštartovať domácu produkciu. Slogan Nakupujeme doma už používajú aj niektoré obchodné reťazce na Slovensku. V najbližších mesiacoch budú kampane podporujúce nakupovanie v slovenských regiónoch silnieť. Cieľom takýchto kampaní je nielen udržanie regionálnej zamestnanosti, ale aj jej zvyšovanie. Na danom princípe je postavená aj vízia európskych zelených alternatív. V prípade budovania pracovných miest vo všetkých regiónoch rovnomerne a bez rozdielu, a to zavádzaním obnoviteľných zdrojov energií. Týka sa to hlavne bioplynových staníc, solárnych kolektorov a geotermálnej energie. Podpora domácej produkcie zelených zariadení vytvára pracovné miesta v regiónoch. Využívanie doteraz neobrábanej pôdy na pestovanie rýchlorastúcich drevín, zavádzanie alternatívnych zdrojov nezávislých na zahraničných dodávateľoch a šetrenie energií sú pre našu ekonomiku trvalo udržateľné a pre jej rast nevyhnutné.
Kupujeme nielen tovar, ale aj odpad
Nakupovať sa dá nielen ekonomicky, ale aj ekologicky. Keď si kúpim domáci alebo lokálny výrobok, či už je to múka, cukor, chlieb, znižujem produkovanie CO2, pretože tovar sa nemusí dopravovať z inej krajiny či regiónu. Tovar sa stále prioritne transportuje nákladnou automobilovou dopravou. Od osemdesiatych rokov 20. storočia upozorňujú zelení na tento aspekt, ktorý sa možno zdá samostatne nepodstatný, ale z dlhodobého hľadiska prináša merateľné ukazovatele. Naša národná politika nedostatočne motivuje spoločnosti dovážajúce ekologickými spôsobmi, teda lodnou, vlakovou či kombinovanou dopravou. Preprava tovarov priamo ovplyvňuje nielen cenu výrobkov, ale aj životné prostredie. V rebríčku najškodlivejšej dopravy vedie letecká a nasleduje nákladná automobilová doprava. Obe produkujú najviac škodlivých emisií. Rovnako je nevyhnutné zamyslieť sa nad spôsobom výroby výrobku, ako aj nad tým, v akom obale sa zákazníkom ponúka. Pri kúpe výrobkov si domov zároveň odnášame aj odpad, ktorý musíme zlikvidovať alebo vytriediť. Naša nedostatočná legislatíva, ktorá upravuje a monitoruje výrobu obalov výrobkov, priamo podmieňuje vznik odpadu, ktorý nie je možné opätovne zhodnocovať. Je doslova „nevytriediteľný“. Sú to obaly, ktoré majú napríklad označenie c/pap na obale z polotovarov, alebo c/pe/pap na obale z vrecúška od kávy. My pritom môžeme vytriediť len komodity ako (pap), plast (pp, ps), sklo, kov (fe, al). Na druhej strane je nutné akceptovať argumenty o hygienickom balení potravín. Inšpirovať sa môžeme v Nemecku či v Rakúsku. Sú to krajiny, ktoré sa dokázali popasovať nielen s druhmi obalov, ale aj so zálohovaním sklených a plastových fliaš či plechoviek.
Všetko sa dá naučiť. Preto je úloha motivovať Slovákov nakupovať po slovensky a uvažovať ekologicky rozumný projekt, ale zároveň aj výzva. Je to tvrdý oriešok, ktorý sa nedá realizovať len na lokálnej úrovni. Bez pričinenia ľudí a podpory štátu sa to určite nepodarí.
Autorka je členka predsedníctva Strany zelených
