Reklama
Reklama

Náš súdruh dolár (z knihy ORBIS DICTUS)

V divadle Profit uviedli v premiére základné dielo kapitalistického realizmu, budovateľský príbeh z prostredia burzy, vychýrenú operetu Náš súdruh dolár. Ideovo to musíme všetci len uvítať a kto to ideovo neuvíta, je nepriateľom našej strany. Kapitály všetkých krajín, spojte sa!
Počet zobrazení: 915
Ferko_Orbis_Dictus-m.jpg

V divadle Profit uviedli v premiére základné dielo kapitalistického realizmu, budovateľský príbeh z prostredia burzy, vychýrenú operetu Náš súdruh dolár. Ideovo to musíme všetci len uvítať a kto to ideovo neuvíta, je nepriateľom našej strany. Kapitály všetkých krajín, spojte sa!

Treba vysoko vyzdvihnúť; že príbeh sa začína na začiatku a končí sa na konci. Čo však medzitým? Vypočuli sme si aj hudbu. Ideovo ju možno len uvítať. Melódie síce znejú po rusky, no až typický americký aranž im dodal tú správnu straníckosť. Publikum zaujal aj nápaditý motív nahradenia nášho nekvalitného jablka vhodnejším dovozovým pomarančom. Cez tento motív totiž hlavná hrdinka pochopí, kde bude jej miesto.

Na stavbu mládeže, ktorou je burza, prichádza Anča, dievča zo zaostalej dediny, so starým myslením, čiže aj pobožné. Súdruhovia ju školia v novom myslení. Anča po nociach horúčkovito hlce knihy Adama Smitha a Miltona Keynesa a postupne objavuje, že peniaze sú naozaj všetko. Na tele cíti neviditeľnú ruku trhu „aj na tých najcitlivejších miestach, súdruhovia“, neskôr ju pocíti aj na duši. Pochopí genialitu ponuky a dopytu. „Všetko musia riadiť peniaze, všetko bez výnimky.“

„Veď všetko, čo tu človek má,
je peňazí moc čarovná,
buď peniazom česť, peniazom česť.“


Veľmi ideovo sa vydaril najmä hlavný refrén operety:

„Touto našou burzou hýbu zmeny kurzov,
a bez našej burzy nehýbu sa kurzy.“


Jeho vydarenosť podčiarkuje aj neoddiskutovateľný fakt, že v inscenácii zaznie – veľmi citlivo interpretovaný – vyše sedemstokrát!!! Čo už len môže byť väčšie umenie?

Na javisku sa buduje burza, veľká stavba kapitalizmu, všade montérky, zväzácke modré košele, fúriky, krompáče a tehly, čo všetko iba povrchnému divákovi pripomína podobné stavby z 50. rokov, Trať mládeže a pod. Vieme všetci veľmi dobre, že modré košele budovateľov burzy majú zásadne iný odtieň a kvalitatívne inú ideovú kvalitu. Za pôsobivý vizuálny znak novej kvality autori umne zvolili pomaranč, čím otvárajú aj ideovú polemiku s kresťanským mýtom raja, lebo tým vlastne odmietajú jablko ako symbol poznania. Tak aj vyznieva ideový podtext – nie jablko poznania a nie posmrtný raj, ale vitamínovo vhodnejší pomaranč a konzum ešte tu na zemi. Nijaký raj po smrti, ako sľubuje cirkev, ani v budúcnosti, ako sľubovali komunisti, lež teraz ihneď, každé ráno s veľkým pohárom pomarančového džúsu. Táto vari najhlbšia myšlienka budovateľskej operety Náš súdruh dolár celkom vyvracia zlomyseľné fámy, že autorom ide v skutočnosti iba o skrytú reklamu pomarančového gigantu Global Orange International, Ltd, ktorý – a to je zas fakt – uvedenia tejto inscenácie všade na svete veľkoryso sponzoruje.

Súdružka Anča vyhrá recitačnú súťaž v prednese poézie prednesom vlastnej básne Náš súdruh dolár (podľa ktorej autori nazvali aj celé dielo). Odcitujme:

„Opretá srdcom o Ameriku,
opretá srdcom o dolár
cítim sa súdružkou novej éry,
ktorá ma ľudsky narovná.“


Alebo ideovo veľmi pôsobivý záver básne:

„Už cítim vôňu pomarančov...
Áno, chcem sa stať novou Ančou!


Určitá zápletka sa začína tak, že medzi budovateľov burzy sa votrie záškodník Ivan, predstaviteľ chorých názorov („treba veriť v Boha, a nie na zlaté teľa, prvoradou potrebou človeka je práca, a nie zisk“) do ktorého sa súdružka Anča sprvoti zaľúbi, no v skutočnosti on chce získať Anču za spojenca, aby rozširovala nepravé hodnoty a spomalila tak budovateľské uvedomenie más, čiže aj stavbu burzy. Všetci vieme, že práca nie je prvoradá životná potreba, ale otupujúca činnosť nehodná ozajstného človeka, člena strany, kapitalistu. A kde teda vzniká kapitál? Na burze. Burzovými operáciami. Dobre a veľmi presvedčivo argumentuje politický pracovník KS (Kapitalistickej strany) nepriateľovi nášho zriadenia Ivanovi. „Ak máš nejaké pochybnosti, musíš veriť, že je to tak. Opakuj si to tisíckrát a uveríš tomu. Keď vybudujeme burzu, všetci zbohatneme a nebudeme musieť pracovať. Všetci ľudia budú brať.“

Ivan však nepochopí, že Anča sa už preporodila, a tak víťazí ona, lebo v rozhodujúcej chvíli ho uvedomelo udá, aj s pôsobivými detailami ich prvej noci lásky. Ivana stihne zaslúžený trest. Anče sa za tieto zásluhy ujmú vyššie postavení súdruhovia a ešte viac ju školia. Vzdá sa dokonca sama od seba posledného symbolu starej viery: ruženec zamuruje do základov burzy (pozoruhodná nočná scéna), prichytí ju – moment posledného napätia! – ostražitý vedúci straníckej skupiny, no ona mu vysvetlí, že sa jej zachcelo murovať aj v noci. Anča napokon verejne prijme nové myslenie. Jej monológ stojí za to odcitovať:

ANČA: Súdruhovia, dobrovoľne som sa rozhodla vystúpiť verejne na tejto plenárnej schôdzi našej Kapitalistickej strany. Ja... dlho som o tom premýšľala, ale teraz sa mi to vyjasnilo, najmä po poslednom prejave súdruha guvernéra Dolars Unlimited, Inc, na CNN. Ja... chcem sa stať tovarom. Odstrániť zo svojho života tú iracionalitu citov i predsudkov. Chcem... zo srdca si želám, aby sa moje telo i moja duša stali tovarom. Aby som nezaťažovala ani tuto Paľa, ani Jana svojou nerozhodnosťou. Aby im mohli patriť moje prsia či moje lono podľa toho, kto koľko zaplatí. Aby som si ja mohla kúpiť lásku súdruha vedúceho a on moju, za trhovým mechanizmom objektívne stanovenú cenu. Budujeme novú spoločnosť, konkrétne staviame burzu, aby sme mali krásnu budúcnosť. Keď vybudujeme burzu, budeme bohatí, čiže šťastní. Verejne vyzývam aj ostatné súdružky a súdruhov, aby nasledovali môj príklad a stali sa tovarom.
(Z recenzie na budovateľskú operetu)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama