Slovo čitateľov

Vždy si rád prečítam v Slove Eduarda Chmelára. No s plynúcim časom sa môj postoj k jeho myšlienkam mení od voľakedajšieho nadšeného súhlasu k polemike. Nenamietam proti konštatovaniu, že „konečným politickým i filozofickým cieľom (ľavice) bola od začiatku rovnosť... skutočným proletariátom 21. storočia sú totiž práva menšiny“.
Počet zobrazení: 1040
4509-21-ilustracna foto-Rozanne-m.jpg

Sociálny štát stojí za pokus
Ad: Smutný príbeh slovenskej ľavice (Eduard Chmelár) Slovo 42 – 43/2009

Vždy si rád prečítam v Slove Eduarda Chmelára. No s plynúcim časom sa môj postoj k jeho myšlienkam mení od voľakedajšieho nadšeného súhlasu k polemike. Nenamietam proti konštatovaniu, že „konečným politickým i filozofickým cieľom (ľavice) bola od začiatku rovnosť... skutočným proletariátom 21. storočia sú totiž práva menšiny“. Nerozumiem však, prečo by to malo byť v protiklade s názorom, že v centre pozornosti ľavice sú prioritne sociálne otázky. Nie je aj sociálna otázka otázkou menšinovou? Nie je sociálna otázka presadzovaním záujmov a hodnôt vyplývajúcich z menšinového postavenia pri realizácii ziskov? Nie je potom sociálna otázka výsledkom toho, že absolútna menšina zhrabúva väčšinu profitu globálnej ekonomiky a väčšina musí živoriť z menšiny vytvoreného profitu? A nie je potom normálne, objektívne, a najmä potrebné upriamovať politickú prácu na riešenie sociálnej otázky? A ako je inak možné s tým súvisiace filozofické a ideové hodnoty rozvíjať (prípadne akceptovať občanmi), ak sa politická strana (a to aj ľavicová) nepokúša získavať politickú moc? Ak ju získa, dôveru obyvateľstva si naďalej udrží, len ak ju realizuje manažovaním štátu v prospech občana. Ľavicové, predovšetkým sociálne hodnoty a ich realizáciu v podobe sociálneho štátu slovenská ľavica reprezentovaná Smerom-SD uskutočňuje. No preto, že tento proces má vraj v rukách „konjukturalistická politická zberba, ktorá nevyrástla na sociálnodemokratických zápasoch, ktorá nemá nijaké skúsenosti s bojom za práva slabších priamo v teréne“, sa treba hneď vzdať a čakať ďalšie desaťročia, kým vyrastie nejaká „antizberba“, čiže „skutočná“ sociálnodemokratická elita? Politický boj a najmä manažovanie štátu je obrovská zodpovednosť, a keď ju občania strane Smer-SD vo voľbách delegovali, je jej povinnosťou uvedené hodnoty (najmä právo na slušný a dôstojný život každého občana – čiže aj všetkých menšín) napĺňať. Prostredníctvom ľudí nedokonalých, prostriedkov nedostatočných a cieľov často nie jasne identifikovateľných. Hlavné však je, že sa o to v rámci demokratických pravidiel pokúša.
Jozef Schwarz, sociológ

Nenávisť a revanšizmus neprinesú pravdu a lásku

Chcel by som reagovať na článok Podnet na zrušenie KSS (Michalovčan XX/23) v mene skutočných komunistov, proti ktorým je namierený. Autor Júlis Stanko by mal vedieť, že komunistami z presvedčenia sme sa stávali preto, aby sme zdvihli zástavu spravodlivosti a rozumu. Naši predchodcovia ju zdvíhali vtedy, keď s tichým súhlasom Vatikánu ležala pošliapaná v bahne druhej svetovej vojny. Prosím, neberte to ako obviňovanie kresťanstva, pretože v ňom sa nachádzajú i korene komunistickej ideológie. Základom oboch je túžba po spravodlivosti a používaní rozumu. Žiaľ, pri aplikácii obidvoch ideológií sa objavili rovnaké chyby, keď sa dali do služieb vládnucich tried. Kresťanská viera bola zneužitá na plnenie ekonomických a mocenských ambícií jedincov, skupín a vládnucich tried. Komunistické hnutie sa z tejto historickej anabázy nepoučilo a opakovalo omyly. Je preto načase, aby sa obe ideológie spamätali, prestali podporovať tú či onú vládnucu triedu a otvorili svoj potenciál všeľudovej rozumnej diskusii o budúcnosti ľudskej civilizácie, ktorá sa dostala na rázcestie a hrozí jej kolaps. Vzájomné obviňovanie rozumnej diskusii len bráni. Myslím si, že tento odkaz kresťanom zanechal aj pápež Ján Pavol II. Komunisti tento krok spravili tým, že zlikvidovali svoju vedúcu úlohu. Možno, že sa táto veta mnohým zdá ako nezmysel, ale je to historická pravda, ktorá sa už dnes dostáva na verejnosť. Známy odborník na stredovýchodnú Európu z Oxfordskej univerzity profesor Archie Brown na konferencii v Bostone povedal: „Dôvodom pádu komunizmu nebol ekonomický rozklad Sovietskeho zväzu, ani k nemu neprispeli disidenti, poľské odborové hnutie Solidarita alebo pápež Ján Pavol II. Nič z týchto faktorov nemalo na pád komunizmu vplyv. Za desaťročia existencie komunizmu v stredovýchodnej Európe sa totiž ukázalo, že režim sa jednoducho nedá rozmontovať zdola.“ Komunizmus sa vo východnej Európe podľa Browna rozložil, pretože si to prialo vedenie sovietskej komunistickej strany a KGB tomu aktívne napomáhalo. Zaujímavé Brownove argumenty doplnila v Bostone Svetlana Vitalijevna Savranskaja z amerického Národného bezpečnostného archívu. Citovala tajné dokumenty zo zasadania sovietskeho politbyra v čase pádu Berlínskeho múru, z ktorých bolo zjavné, že šéfovia KGB a sovietskej komunistickej strany sa z rozkladu berlínskeho múru radovali.

Andrej Sablič

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984