Reklama
Reklama

Sme iba krok od nezvratnej katastrofy

Budúci týždeň sa v Kodani začína jeden z najdôležitejších summitov tohto storočia. Úlohou vyše 15-tisíc účastníkov a 80 hláv štátov bude uzavrieť globálnu dohodu o zastavení raketového nárastu emisií skleníkových plynov.
Počet zobrazení: 483
3194429061_7a8372c360_o-m.jpg

Budúci týždeň sa v Kodani začína jeden z najdôležitejších summitov tohto storočia. Úlohou vyše 15-tisíc účastníkov a 80 hláv štátov bude uzavrieť globálnu dohodu o zastavení raketového nárastu emisií skleníkových plynov. Prechod rozvinutých ekonomík na bezuhlíkový priemysel najneskôr do roku 2050 a významné zníženie emisií v rozvojových krajinách by malo priniesť radikálnu zmenu vo využívaní energie spojenú s výraznými úsporami, zastavenie odlesňovania a masívne rozšírenie čistých technológií.

Rokovania na úrovni OSN a vlád štátov však zatiaľ smerujú len k prijatiu rámcovej alebo politickej „dohody o tom, že sa dohodneme“. Zem však potrebuje právne záväzné dohovory a mechanizmy o obmedzení emisií skleníkových plynov, adaptácii na prebiehajúce zmeny, financovaní mitigačných a adaptačných opatrení, i transfer technológií. Dohoda zároveň musí zahrnúť všetkých hlavných znečisťovateľov, takže ani doprava nesmie zostať mimo emisného obchodovania. Na tom sa štáty, vrátane USA dohodli pred dvoma rokmi na Bali.

Lepší čas už nebude

Odsunutie podpisu o 6 až 12 mesiacov je väčší problém, než sa na prvý pohľad zdá, lebo globálna klimatická dohoda nie je klasický medzinárodný dohovor o životnom prostredí. Ide v nej o prežitie a živobytie miliónov ľudí a o udržanie stabilného prostredia na Zemi.

Podľa vedcov z IPCC (Intergovernmental Panel for Climate Change) by sa zvyšovanie emisií malo zastaviť najneskôr do roku 2015, ak nechceme nenávratne destabilizovať klímu. Dohoda z Kodane pritom bude musieť prejsť zložitým procesom národnej ratifikácie. Už skúsenosti z Kjótskym protokolom ukazujú, že na to treba veľa času, veď medzi „technické detaily“ patria aj pravidlá pre nové emisné obchodovanie.

Na poslednom rokovaní v Barcelone sa dánska klimatická ministerka Connie Hedegaard, ktorá bude predsedať summitu v Kodani, vyjadrila jasne: „Myslíte, že to bude v roku 2010 jednoduchšie? Nebude!“ K podpisu ambicióznej, spravodlivej a záväznej dohody treba najmä politickú vôľu, pričom budúci rok budú voľby do amerického Senátu a záväzky znížiť emisie a financovať klimaticky šetrný rozvoj v rozvojových krajinách sa budú v predvolebnej kampani zle „predávať“.

Ďalším dôvodom na uzavretie serióznej dohody sú aj očakávania globálnej občianskej spoločnosti. V sobotu 12. decembra sa okrem tisícov manifestácií po celom svete rozzvonia 350-krát zvony. Toto číslo je v globálnej klimatickej kampani symbolické, lebo globálne emisie skleníkových plynov musia klesnúť pod 350 ppm (častíc na milión), aby globálna teplota nestúpla o viac ako 2°C. V súčasnosti sú na úrovni asi 385 ppm.

Problémom sú veľkí

USA plánujú znížiť do roku 2020 tvorbu emisií CO2 o 17 % v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2050 o 83 %. V porovnaní s rokom 1990, ktorý je referenčným bodom Kjótskeho protokolu aj Európskeho klimatického a energtického balíka, je to pokles len o 3 %, hoci oproti Bushovej vláde to je pokrok. Čína chce do roku 2020 znížiť rýchlosť tvorby emisií oproti hospodárskemu rastu, ale celkový objem emisií nezníži. Výrazne tak ohrozuje prijatie dohody v Kodani.

EÚ vlani schválila svoje ciele, ktorým sa zjednodušene hovorí „cieľ 20-20-20“: znížiť emisie CO2 o 20 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 % spotreby primárnych energetických zdrojov a usporiť 20 % energie do roku 2020. Podľa dánskeho návrhu pre summit by sa do roku 2050 mali emisie skleníkových plynov globálne znížiť o 50% oproti roku 1990 a najväčší podiel na tom by mali mať vyspelé krajiny. Podľa Kodane by mal svet prijať rok 2020 pre obrat nárastu emisií. Rozvíjajúce sa krajiny požadujú skorší termín pre bohaté štáty, hoci sa sami k záväzným cieľom nehodlajú zaviazať. Indický minister životného prostredia Džajrám Rámeš označil dánsky dokument za slepú uličku.

Austrálska opozícia je zase rozštiepená kvôli hlasovaniu o kľúčovom zákone na zníženie emisií. Členovia opozičnej Liberálnej strany odmietli podporiť svojho šéfa, ktorý premiérovi sľúbil podporu v Senáte. Vláda chce od roku 2011 obchodovaním s emisiami znížiť množstvo produkovaných plynov o 5 až 25 % do roku 2020. Dosiahnutie hranice 25 % Austrália podmieňuje celosvetovou dohodou.

Slovensko emisie i spotrebu energie znižuje

EÚ a USA majú vyše 50-percentnú historickú zodpovednosť za emisie skleníkových plynov a klimatické zmeny. Čína nebola v 19. storočí industrializovaná, takže je zodpovedná za asi 5-percentnú zmenu podnebia. V súčasnosti je však najväčším znečisťovateľom, preto svet od nej očakáva rýchlejšie znižovanie produkcie emisií. Lenže bez technologického transferu a finančnej podpory (nielen) Číny nebude možné, aby jej priemysel znížil emisie rýchlejšie, než priemysel západných kapitalistických štátov. Ani ekonomicky rastúce krajiny tretieho sveta nedokážu investovať do znižovania emisií také rovnaké množstvo financií a úsilia ako bohaté štáty, ktoré navyše svoje bohatstvo vybudovali na „fosílnom“ priemysle.

Slovenská vláda zatiaľ výrazne nevybočuje z plánov a cieľov EÚ. Dohody Únie nám totiž umožňujú zvýšiť emisie CO2 o 13% oproti súčasnosti, podiel obnoviteľných zdrojov energie by mal byť iba 14% a spotreba energie by do roku 2020 mala klesnúť o 10 %. Cieľ „20-20-20“ je totiž len priemerom EÚ. Obavy z ekonomických problémov sa pritom javia ako zbytočné, lebo za posledných 10 rokov emisie skleníkových plynov aj spotreba primárnych zdrojov klesá napriek výraznému rastu ekonomiky. Od roku 1998 klesli emisie u nás o 7 % aj bez ucelenej klimatickej politiky. Hrubá domáca spotreba energií klesla od roku 2001 do roku 2007 o 7 %. A to sme v júni ako jedna z posledných krajín Únie prijali zákon na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Prekročiť vlastný tieň

Nie je teda dôvod na odmietanie progresívnych cieľov či už pre obnoviteľné zdroje, úspory energií alebo emisie CO2. Naopak, environmentálne úsilie môže našu ekonomiku a zamestnanosť len zlepšiť. Nižšia spotreba energií pri výrobe tovarov bude znamenať nižšie výrobné náklady. Vyšší podiel obnoviteľných zdrojov bude znamenať zníženie vyše 90-percentnej závislosti SR na dovoze energetických surovín zo zahraničia. A nižšie emisie CO2 znížia externé náklady spojené s globálnym otepľovaním (poistné udalosti, suchá, záplavy, teplé zimy a ich vplyv na cestovný ruch).

Nachádzame sa v najvhodnejšom momente, ktorý by mohol výrazne prispieť k riešeniu jedného z najvážnejších globálnych problémov. K tomu, aby bol tento moment naplnený bude potrebné, aby svetoví štátnici, najmä z USA, EÚ, Japonska a Číny, prekročili svoj politický tieň a preukázali, že ich deklarovaná ochota riešiť klimatický problém nebola len prázdnou frázou.

Autor je koordinátor Slovenskej klimatickej koalície

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama