Utajený opozičný škandál
Škandálu s predajom podtatranských pozemkov sa venovali médiá intenzívne. A predsa je tu niečo, čo si takmer „nevšimli“ a čo novinári nedokázali „vyhodiť na oči“ lídrom opozície ani na tlačovkách ku kauze. A tak ju spoločne – médiá i opozícia – vykreslili ako škandál premiéra Fica. Lenže opozícia je v ňom namočená rovnakou mierou.
Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš dokonca oznámil, že sa bude treba pozrieť „na zúbky“ tajnej službe, lebo o takom vážnom ohrození záujmov štátu premiéra neinformovala. Informácie však mala mať aj opozícia – od svojich nominantov v pozemkovej rade.
Konal iba Fico
Problém, ktorý médiá takmer utajili a opozícia zametá pod koberec, spočíva v tom, že v rade pozemkového fondu, ktorá reštitučné nároky musí odsúhlasiť, mali svojich zástupcov aj opozičné strany. Výhovorka SDKÚ, že ona zástupcu nemá, neobstojí, pretože lídri SDKÚ a KDH sa pred kamerami spoločne producírujú niekoľkokrát do mesiaca, takže Ján Figeľ mohol Mikuláša Dzurindu pohodlne informovať. Navyše, opozícia sa o nominantoch dohodla a SDKÚ toho svojho v čase voľby pozemkovej rady v parlamente nepresadzovala.
Premiér hneď po odhalení prípadu konal razantnejšie, než to očakávali aj jeho najbližší kolegovia – koaliční partneri boli dokonca zaskočení a Vladimír Mečiar aspoň ex post v televízii vyjadril nesúhlas. Opoziční predstavitelia razantnosť predstierajú. Nedokázali ani len siahnuť na svojich ľudí a najskôr sa dokonca pustili do ich obhajoby. I. Mikloš tvrdil, že oni tam nikoho nemajú, D. Lipšic, že ich nominantka o ničom nevedela a nominant SMK vraj netušil prepojenie na „bývalú“ kauzu Veľký Slavkov.
Hoci bolo od začiatku jasné, že zlyhalo celé vedenie Slovenského pozemkového fondu, vrátane všetkých členov pozemkovej rady, opozícia zostala zaskočená a začala sa brániť útokom a hádzaním celej zodpovednosti na vládu a jej predsedu.
Ani nemukli
Ešte väčším prešľapom opozície je obviňovanie premiéra za to, že ho jeho ľudia vo fonde o ničom neinformovali. Rovnako sa totiž zachovali i dvaja nominanti opozície. Ani tí nikomu nič nepovedali a nikoho neupozornili na to, čo sa stalo. Ak aj dostali informácie o prípade až tesne pred schvaľovaním, mohli zasadanie rady demonštratívne opustiť (ako to priznal B. Bugár), ale najmä, mali o tom okamžite informovať svojich politických šéfov a pokojne mohli zorganizovať mimoriadnu tlačovku, na ktorej by všetko vykričali.
Ak by sme aj teoreticky pripustili, že netušili o pozadí konkrétneho prípadu, muselo im byť z predloženého návrhu jasné, že reštituenti z Michaloviec dostávajú lukratívnu pôdu pod Tatrami. A ich stranícki šéfovia ich mali jasne inštruovať, aby pozorne sledovali najmä rozdávanie pôdy v lukratívnych oblastiach. Navyše by na tlačovke mohli kritizovať zlý systém práce vedenia SPF, keď rade predkladá návrhy na poslednú chvíľu.
Neschopnosť kontrolovať
Predovšetkým však tento prípad odhaľuje, že opozícia neberie svoju kontrolnú funkciu voči vláde vážne. Iba sa ňou oháňa, keď to potrebuje pre politikárčenie. V opačnom prípade by musela existovať pravidelná komunikácia medzi opozičnými politikmi a ich nominantmi, lídri SDKÚ, KDH a SMK by mali pravidelný prísun informácií o činnosti a rozhodovaní SPF, vrátane schválených reštitúcií a kontrolou katastra by mohli sami odhaliť pochybenia vládnych úradníkov.
Kým bol Smer v opozícii, napĺňal médiá tlačovkami na vlastné témy (vlastnými odhaleniami). Dnešní opoziční lídri sa ráno pozrú do novín a zvolajú novinárov, aby im povedali, čo im novinári napísali. Naoko sa rozhorčia, obvinia vládu, ale nikomu z novinárov nezíde na um sa spýtať, ako vlastne pracuje opozícia, keď musí počkať na rannú tlač, aby vôbec vedela, aká je jej agenda.
Najnovšia „kauza SPF“ naplno odhaľuje nefunkčnosť opozície, ktorá neobjavila chyby ani tam, kde jej vláda vytvorila priestor na kontrolu a poskytla potrebné informácie. Nie je možné, aby opoziční členovia pozemkovej rady so všetkými právomocami nemohli zistiť to, čo zistili novinári z internetu. Škandál nie je len to, ako SPF rozhodol, ale aj to, že sa o tom opozícia, ktorá má kontrolovať, dozvedela z novín. A to už je taký malý slovenský škandál, o ktorom sa partizánky mlčí.
Autor študuje politológiu
