Reklama
Reklama

Slovo čitateľov

V tohtoročných eurovoľbách osemdesiat percent oprávnených voličov nehlasovalo. Niektorí z presvedčenia, iní z nezáujmu. Príčin neúčasti je niekoľko. Práca europarlamentu sa nedostala do povedomia občanov. Samotný orgán je už spôsobom kreovania kontroverzný. Nemá poistku proti majorizácii.
Počet zobrazení: 620

Vládnutie je služba občanom
Ad: Príšerné vysvedčenie (Peter Nedoroščík),
Hlas občanov (Radovan Geist) Slovo 21/2009

V tohtoročných eurovoľbách osemdesiat percent oprávnených voličov nehlasovalo. Niektorí z presvedčenia, iní z nezáujmu. Príčin neúčasti je niekoľko. Práca europarlamentu sa nedostala do povedomia občanov. Samotný orgán je už spôsobom kreovania kontroverzný. Nemá poistku proti majorizácii. Jeho agenda a kompetencie sú problematické, pôsobí viac ako lobistická inštitúcia, než ako legislatívny orgán. Verejnosť ho vníma (a nie bez príčiny) ako úschovňu nepohodlných politikov, resp. ako dobrú trafiku najmenej na päť rokov. Politici chápu EÚ v širokom diapazóne od akéhosi megaštátu až po celkom voľné združenie, založené viac-menej na výhodách širšieho ekonomického priestoru. Významnou príčinou voličskej neúčasti bola aj prezentácia kandidátov. Ich volebné programy (ak sa vôbec dá o niečom takom hovoriť) sa podobali ako vajce vajcu. Spoločným menovateľom bola snaha získať lukratívne miesto, vynikali preto demagógiou a populizmom. Aj v týchto voľbách oscilovala otázka občana, občianskej spoločnosti, demokracie, štátu a jeho spravovania. Občan je základný element modernej spoločnosti, ktorá sa už nebuduje na etnickom, konfesionálnom ani triednom základe. Demokracia už nie je diktatúra väčšiny a namiesto o vládnutí treba hovoriť o službe občanom. O tomto by mala byť aj vízia spoločnej Európy.
Viktor Petrakovič

Dezinterpretácia dejín
Ad: Oslavy novembra: vytváranie legendy (Braňo Ondruš) Slovo 44/2009

Braňo, ak tvrdíš, že opozičná tlač vychádzala za komunistického režimu vo vyššom náklade, ako dnes Slovo, jednoducho opäť raz nehovoríš pravdu. Po prvé, nijaká opozičná tlač v pravom zmysle slova neexistovala a ak máš na mysli samizdaty, tak tie vychádzali v priemernom náklade 200 až 400 kusov. Najvyšší náklad dosiahlo Zrno (1 500 kusov), a aj to bol len čisto náboženský časopis. Z politických časopisov mali najvyšší náklad Bratislavské listy, 500 kusov. Hovoriť o pluralite s poukazom na to, že ľudia mohli chytať rušičkami rozladenú Slobodnú Európu a v okolí Bratislavy aj ORF, mi príde ako cynický výsmech. K pointe článku by som nič nenamietal. Napokon, sám som v main­streamovej tlači kritizoval nevkusnú pompéznosť osláv a privatizáciu revolúcie marginálnou ideologickou skupinkou. Akurát sa mi zdá nepresvedčivé, keď ty alebo premiér celé roky odmietate nežnú revolúciu a zrazu ste urazení, že vám váš zázračný obrat nikto neverí. Najmä po takejto dezinterpretácii dejín.
Eduard Chmelár

Zo socialistov odporcovia revolúcie
Ad: Oslavy novembra: vytváranie legendy (Braňo Ondruš) Slovo 44/2009

Ondruš či Fico ani tak neodmietli Nežnú revolúciu, ako Nežná revolúcia odmietla Ondruša a Fica. Mäkkýši ako Čalfa, Čič, Schuster a podobní boli pre revolúciu prijateľní. Veď ako by sa inak mohli usmievať z volebných plagátov VPN? No tá časť obyvateľstva, ktorá celkom prirodzene túžila po slobodnej voľbe vlastného života, ale zároveň si vedome priala zachovať socializmus, bola revolúciou postavená do úlohy odporcov. Jašteri z vedenia KSČ odišli zrušením štvrtého článku ústavy do zabudnutia, no niekto sa obetným baránkom za všetky nakopené hriechy stať musel. Nuž, neviem, čo je čudné na tom, že sa potom ľudia, na ktorých sa celé roky vylievali a vylievajú vedrá špiny za činy, ktoré sa často udiali ešte pred ich narodením, neveľmi stotožňujú s čatou zaslúžilých vedronosičov. Spomienku na túžbu po slobodnej voľbe im však nikto nezoberie, bez ohľadu na všetky lži a klamstvá, ktoré sa dnes zanovito o celej udalosti rozprávajú.
Michal Polák

Byť ľavičiarom je ťažké

Ad: Chlieb, ekológia, viera, práva a moc (Eva Blažeková) Slovo 44/2009 Zbehlo sa tu takmer všetko, čo k ľavici a ľavicovosti v printovej podobe ešte čosi trúsi. Je to priam ukážka toho, ako sa diskusia o veci a v záujme veci robiť nemá. Každý o všetkom, všetci o ničom. Ani náznak systematickosti. Poďme si klásť poctivé otázky a hľadať poctivé odpovede. Čo je ľavicovosť? Čo pravicovosť? Ak je ľavicovosť ľudskosť a empatia, tak netreba delenie na staro- a novoľavičiarov, včerajších a dnešných, Davistov či komunistov. Ak je pravicovosť sebectvo a bezohľadnosť, súperi sú jasní. Potešilo by ma, keby sa rozprúdila diskusia o rodiacej sa slovenskej ľavici. Zdá sa mi totiž, že sa rodiť začala. Neomotajme plodu pupočnú šnúru okolo krku, ale zároveň dbajme o to, aby sa nám nezvrhol na „bezohľadneho sebca“. Pretože byť dobrým ľavičiarom je veľmi ťažké. Ťažšie je už hádam len byť dobrým Rómom. Pre svojich si iný, pre iných si Róm.
jh

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama