Samoprávy na muške vlád

Kríza vyťahuje peniaze z kás samospráv. Buď znížením príjmov z výberu daní, alebo vládnymi rozhodnutiami A neplatí to len o Slovensku, kde samosprávy prídu v budúcom roku o viac ako 100 miliónov eur, zmeny čakajú od budúceho roka aj francúzske samosprávy a to tak v spôsobe financovania ako aj v kompetenciách, ktoré majú.
Počet zobrazení: 1325
4609-XX-Downing Street-m.jpg

Kríza vyťahuje peniaze z kás samospráv. Buď znížením príjmov z výberu daní, alebo vládnymi rozhodnutiami A neplatí to len o Slovensku, kde samosprávy prídu v budúcom roku o viac ako 100 miliónov eur, zmeny čakajú od budúceho roka aj francúzske samosprávy a to tak v spôsobe financovania ako aj v kompetenciách, ktoré majú. Kritici rozsiahlej reformy vo Francúzsku hovoria o recentralizácii, teda o odoberaní kompetencií samosprávam a prenášaní zodpovednosti znova na štát.

Za všetkým hľadaj peniaze...

Najvýraznejším zásahom do života samospráv bude zmena ich financovania. Doteraz tvorila veľkú časť príjmov samospráv tzv. profesná daň, ktorá sa vzťahuje na všetky právnické a fyzické osoby a zdaňuje ich mimopríjmové činnosti (budovy, pozemky..). Napriek tomu, že z tejto dane majú samosprávy až 50 percent príjmov, vláda ju chce zrušiť. V roku 2008 vybrali samosprávy na tejto dani 28 miliárd eur, z toho 17 dostali obce, 8,5 miliardy departmenty a 2,7 miliardy regióny. Keďže túto daň platia hlavne podnikatelia, vládna Nicolasa Sarkozyho sa postavila na stranu súkromného sektora a nazývajú ju svorne “idiotskou daňou.”

Zrušenie profesnej dane ušetrí podnikom v globále 7 miliárd eur na daniach, pričom starú daň má nahradiť nová. Má to byť takzvaná spoluúčasť na ekonomike územia, čo defakto zvýhodní regióny, v ktorých sídlia veľké korporácie. Čím viac budú vyrábať, tým viac budú platiť, menšie podniky budú do lokálnych rozpočtov odvádzať menej. Najviac tak získajú už teraz dobre rozvinuté regióny ako je Paríž, Marseille, Lyon, či Toulouse.

Štát bude priamo rozhodovať o tom, koľko ktorý región dostane peňazí. Napríklad Paríž a okolité 3 departmenty, nazývané aj „malá koruna“, by mali mať špeciálne postavenie v rámci francúzskej samosprávy. Dôvodom je podľa vlády najmä potreba lepšie koordinovať a viac financovať politiku oblasti, kde žije viac ako 6 miliónov obyvateľov. Od roku 2014 by sa mala celá oblasť nazývať „Veľký Paríž“ so zmeneným spôsobom voľby poslancov samospráv. Ostatné regióny takéto postavenie mať nebudú, práve naopak, kompetencie im štát odoberie. Okrem centrálneho Francúzska má krajina aj štyri zámorské departmenty, a napriek ohromným vzdialenostiam medzi nimi by sa mali zlúčiť do jedného.

... alebo voľby

Vo Francúzsku budú regionálne voľby už o pár mesiacov, v marci budúceho roku. Záujem voličov o tieto voľby je neporovnateľný s tými našimi. Na posledných regionálnych voľbách sa v roku 2004 zúčastnilo vyše 60 percent voličov. Aj to je dôvod, prečo sa kampaň vo Francúzsku už rozbieha a médiá sú plné informácií o kandidátoch. „Regiolnálky“ sú zároveň veľkou šancou pre socialistov. Z dvadsiatich dvoch regiónov stoja v súčasnosti v čele dvadsiatich a po neúspechu v prezidentských voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu bude ich cieľom tieto voľby vyhrať.

Táto sila v regiónoch zrejme vyrušuje vládnu stanu UMP Nicolasa Sarkozyho a je dôvodom na zmenu volebného systému, aj keď ten by platil až od roku 2014. Hlavným argumentom pre reformu je snaha zredukovať počet lokálnych poslancov a tak ušetriť verejné financie, v skutočnosti však ide o pokus získať viac poslancov v regiónoch za UMP. Podľa návrhu reformy sa má zredukovať počet poslancov kumulovaním ich funkcií, teda poslanci v departmente budú zároveň poslancami aj v regióne či v obci. V súčasnosti pôsobí v 36 000 samosprávnych subjektoch Francúzska 550 000 volených zástupcov, z čoho 90 percent je v zastupiteľstvách obcí, čo znamená, že svoj mandát vykonávajú bez nároku na plat. Napriek tomu, že 500 000 Francúzov pracuje pre samosprávy dobrovoľne, vláda tvrdí, že takýto systém stojí veľa peňazí a je potrebné ho reformovať.

Doteraz sa naprieč celou Európou niesol trend presúvania kompetencií zo štátu na nižšie úrovne, čím sa mal zabezpečiť efektívny výkon verejných služieb. Prišla kríza a samosprávy sú na muške vlád, pretože tie si prvé odnesú zlé hospodárenie štátu. Vláda a samosprávy sú zrazu v konkurenčnom vzťahu a na to najviac doplácajú občania - zníženou dostupnosťou zdravotnej a sociálnej starostlivosti a vzdelávania. A je zrazu jedno kto a kde, či vo Francúzsku, či na Slovensku, či pravičiari, či ľavičiari, všetci hľadia na rozpočty. Žiaľbohu, peniaze rozhodujú každoročne, kým voliči len raz za 4 alebo 6 rokov.

* * *

Obce vo Francúzsku sú najmenšími samosprávnymi celkami, disponujú základnými kompetenciami, ako sú základné školy a škôlky, sociálne veci, či odvoz domáceho odpadu. Vyššou samosprávnou jednotkou sú vo Francúzsku departementy, ktorých vznik súvisí s francúzskou revolúciou v roku 1789. Majú široké kompetencie v oblastiach sociálnej politiky, výstavby a správy stredných škôl, výstavby a údržby cestných komunikácií. Regióny sú najmladšími samosprávnymi celkami, ktorých kompetencie sa doteraz neprestajne rozširovali, zabezpečujú napríklad celú regionálnu dopravnú obsluhu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984