Bacheletovej odkaz alebo Pinochetov tieň?

V piatok 11. decembra 2009 sa v Čile začnú prezidentské voľby, ktoré budú trvať tri dni. Napriek blížiacemu sa dátumu sa málokto odvažuje odhadnúť meno človeka, ktorý po štyroch rokoch mandátu nahradí v paláci La Moneda Michelle Bacheletovú. Súčasná prezidentka Čile vo voľbách nekandiduje, pretože čilská ústava neumožňuje po sebe nasledujúcu opakovanú kandidatúru.
Počet zobrazení: 1092
4509-Zahranicie-Chile_Ruppeldtova-ilsutracna foto-SoulSense Oscar Ordenes-m.jpg

V piatok 11. decembra 2009 sa v Čile začnú prezidentské voľby, ktoré budú trvať tri dni. Napriek blížiacemu sa dátumu sa málokto odvažuje odhadnúť meno človeka, ktorý po štyroch rokoch mandátu nahradí v paláci La Moneda Michelle Bacheletovú. Súčasná prezidentka Čile vo voľbách nekandiduje, pretože čilská ústava neumožňuje po sebe nasledujúcu opakovanú kandidatúru. Otázka, kto sa stane budúcou hlavou štátu, je o to zložitejšia, že s Michelle Bacheletovou odchádza z prezidentského kresla symbol minimálne troch historických prvenstiev a zlomov: prvá žena na čilskom prezidentskom poste, prvá socialistická hlava štátu od čias Salvadora Allendeho Gossens, a navyše prvá osoba tešiaca sa v závere svojho mandátu vyše sedemdesiatim percentám podpory verejnosti.

Vo voľbách v roku 2006 zvíťazila Michelle Bacheletová s podporou koalície stredných a stredoľavých strán Concertación Democrática (Demokratická jednota) zastrešujúcou jej domovskú Socialistickú stranu, liberálov, sociálnych demokratov a kresťanských demokratov. V prvom kole boli vylúčení – krajne pravicový konzervatívny kandidát za Nezávislú demokratickú úniu (Unión democrática independiente, UDI), člen prelátstva Opus Dei a stúpenec Augusta Pinocheta Joaquín Lavín Infante aj komunistický kandidát za koalíciu Spolu dokážeme viac (Juntos Podemos Más, JPM) Tomás Hirsch. V druhom kole sa stretla Michelle Bacheletová so stredopravým kandidátom za Stranu národného obrodenia (Renovación Nacional, RN) Sebastiánom Pinerom Echenique, nad ktorým zvíťazila siedmimi percentami – 53,5 percent voči 46,5 percentám.

Umiernená socialistka

Bacheletovej popularita sa dá vysvetliť celým radom reforiem, ktoré zaviedla na zmiernenie dôsledkov neoliberálneho ekonomického modelu vnúteného diktatúrou Augusta Pinocheta, v čom nadviazala na činnosť svojho predchodcu Ricarda Lagosa aj na dedičstvo demokratických vlád ešte z čias pred Salvadorom Allendem. Viaceré z tých sa nehlásili k socializmu ako Allendeho, ale vzhľadom na obrovské sociálne a rasové priepasti v čilskej spoločnosti nevyhnutne presadzovali stredoľavé opatrenia. Jedným z nich bol napríklad kresťanský demokrat Eduardo Frei Montalva, prezident Čile v rokoch 1964 až 1970 (Slovo 2008/27-28,33), na ktorého postave sa dá aj dnes dobre demonštrovať tragický rozpor Čile: odmietanie socializmu presadzovaného Salvadorom Allendem ho najprv viedlo k podpore Augusta Pinocheta, neskôr, za diktatúry, sa stal jedným z jeho najúhlavnejších odporcov. Bacheletovej sila sa preto odrazila aj na schopnosti preklenúť rozdiely medzi socialistami, liberálmi a kresťanskými demokratmi, no zároveň aj v sile vyhnúť sa revanšizmu. To sa ukázalo už v časoch jej pôsobenia ako ministerky obrany, keď musela spolupracovať aj s najkonzervatívnejšími kruhmi zodpovednými nielen za smrť, mučenie či zmiznutie tisícov Čiľanov, ale aj za mučenie a vraždu jej otca.

Trvalé spoločenské zmeny

Michelle Bacheletová nikdy nebola obľúbenkyňou elít a medzi politických prominentov sa dostala predovšetkým podporou zdola, najmä v období, keď ako ministerka zdravotníctva vlády Ricarda Lagosa v priebehu troch mesiacov skoncovala s obmedzeniami v otázkach zdravotnej starostlivosti. Rozbehla program všeobecného prístupu k zdravotným službám a po prvý raz v dejinách Čile zaviedla zákony o sexuálnych a reprodukčných právach vrátane núdzovej antikoncepcie. Ako prezidentka presadila reformy v systéme predbežných úspor zahŕňajúcom aj tzv. solidárny dôchodok pre najpostihnutejších ľudí v dôchodkovom veku a založila národnú sieť detských jaslí, čím výrazne stimulovala participáciu žien na pracovnom trhu. To priamo súvisí aj s ďalšou radikálnou spoločenskou zmenou – pracujúce ženy budú môcť poberať vlastný dôchodok a vyhnú sa tým hlboko zakorenenému stereotypu, podľa ktorého sa neplatená domáca práca za prácu nepovažuje a manželka je preto celoživotným ekonomickým bremenom.

Ešte pred vypuknutím hospodárskej krízy sa Bacheletovej podarilo vďaka tzv. anticyklickým opatreniam vytvoriť finančnú rezervu 24-tisíc 200 miliónov dolárov získaných z predaja čilskej medi v čase najvyššieho dopytu po nej a najvyšších cien na medzinárodnom trhu. Keď sa koncom roka 2008 začali ukazovať prejavy hospodárskeho úpadku, vláda otvorila pokladnicu fiškálnych úspor.

Čile po Bacheletovej

Najväčší súper detskej lekárky a socialistky Bacheletovej z druhého kola posledných volieb, podnikateľ a multimilionár Sebastián Pinera, je horúcim kandidátom aj tohtoročnej kampane, spolu s vládnym kresťansko-demokratickým kandidátom Eduardom Freiom Ruiz-Tagle. V súčasnosti vládnu v krajine obavy, že by sa do paláca La Moneda mohol dostať reprezentant neoliberálnej politiky a otvorený priateľ kolumbijského prezidenta Álvara Uribeho Sebastián Pinera, čo by znamenalo návrat k „pinochetovským tradíciám“. Vysoká podpora Bacheletovej sa však pravdepodobne odrazí skôr na podpore kresťanskodemokratického kandidáta, čo by znamenalo, že zmeny, ktoré presadila, sú prihlboké na to, aby sa s nimi nemuselo počítať do budúcnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984