Reklama
Reklama

Nikdy sa nič nevyrieši natrvalo

Pád múru priniesol slobodu, ale aj vojnu a krízu. Dnes vytvára základ pre novú alternatívu.
Počet zobrazení: 576

Pád múru priniesol slobodu, ale aj vojnu a krízu. Dnes vytvára základ pre novú alternatívu.

Z hľadiska západnej hrdosti je rok 1989 rokom, za ktorý sa oplatí položiť život: príbeh víťazstva slobody jednotlivca a porážky ideologického súpera, ktorý sme videli naživo v televízii. Nastalo rituálne ničenie symbolu nepriateľa v srdci Európy. Intenzívne mediálne pokrytie osláv výročia pádu múru a sprievod politikov opakujúcich otrepané frázy o páde komunizmu sa dali plne očakávať.

Absencia nadšenia

Pozoruhodná je však absencia ideologickej sebadôvery a nadšenia, ktorú by Západ ešte pred niekoľkými rokmi očakával. V strednej a východnej Európe sa dnes širší rozklad starých komunistických režimov ani výraznejšie neoslavuje. Vzhľadom na to, že vznikli vojny, globálna nestabilita a dnes už aj hospodárska kríza, ktoré poznačili 20 rokov od skončenia studenej vojny, širší príbeh o mieri, kapitalistickej prosperite a konci dejín, ktorý mnohí presadzovali po roku 1989, dnes vyznieva jednoducho absurdne.

Pre Nemcov neznamenala likvidácia múru len ukončenie autoritárskej vlády a zákazu cestovať na Západ, demokratické voľby a lepší tovar v obchodoch, ako všade inde v bývalom východnom bloku. Znamenala pre nich aj koniec militarizovaného rozdelenia rodín, hlavného mesta Nemecka a celého národa, preto majú lepšie dôvody oslavovať ako väčšina iných krajín.

Nie či, ale ako

Otázka v roku 1989 však neznela, či sa starý systém musí zmeniť, ale ako ho zmeniť. Politická moc, ktorá urobila zo Sovietskeho zväzu veľmoc, industrializovala polovicu Európy a poslala prvých ľudí do vesmíru, sa vyčerpala. Existovali alternatívne východiská z krízy. To, čo žiadali demonštranti v Gdansku a potom v Lipsku, samozrejme nebol kapitalizmus, ale iný druh socializmu. Aj znovunastolenie kapitalizmu sa dalo dosiahnuť jemnejšie, mohol ho vyrokovať Michail Gorbačov a mohli ho garantovať USA a ich spojenci.

Namiesto toho priniesol rok 1989 do celého regiónu a bývalého Sovietskeho zväzu šokovú terapiu voľného trhu, masové rozkrádanie hospodárstva formou privatizácie, obrovský nárast nerovností a chudoby a nezamestnanosť pre desiatky miliónov ľudí. Znovuzjednotenie Nemecka v skutočnosti znamenalo anexiu NDR, prevzatie a likvidáciu väčšiny východonemeckého priemyslu, politickú čistku vyše milióna učiteľov a ďalších zamestnancov, likvidáciu práv žien, zavretie bezplatných materských škôl a hromadnú nezamestnanosť, ktorá aj po 20 rokov dosahuje dvojnásobok nezamestnanosti v západnom Nemecku.

Šokujúca cena

Východnému Nemecku sa pritom darilo oveľa lepšie ako ostatným. Inde vo východnej Európe vznikla pod vedením Západu a nomenklatúrneho kapitalizmu kríza porovnateľná s veľkou hospodárskou krízou v USA, a trvalo vyše desať rokov, kým sa národný dôchodok stredoeurópskych a východoeurópskych krajín zotavil. V Rusku vyvolala postkomunistická „katastrojka“ najväčší hospodársky krach v období mieru v moderných dejinách. V 90. rokoch v celom regióne prudko vzrástla úmrtnosť – v Rusku splodil trhový experiment v 90. rokoch viac sirôt ako 20 miliónov ruských mŕtvych počas druhej svetovej vojny, a Gorbačovova demokratizácia sa začala búrať.

Dnes, po desiatich rokoch hlboko nerovného hospodárskeho oživenia, sa stredná a východná Európa opäť ocitla v hlbokej kríze v dôsledku rozkladu hospodárstva Západu. Šíri sa etnické násilie a štátni zamestnanci čelia znižovaniu platov až o 40 percent.

Západ zlyhal v tom zmysle, že nedokázal uznať, aká šokujúca bola cena, ktorú mnohí Stredoeurópania a Východoeurópania zaplatili za vysoko obmedzenú slobodu. S tým je spojená aj neochota uznať, že komunistický systém mal okrem záporných vlastností aj svoje výhody.

Nielen zápory

V bývalej NDR vládla tajná polícia Stasi, v obchodoch chýbal tovar a krajina bola obohnaná múrom, zároveň to však bola krajina plnej zamestnanosti, sociálnej rovnosti, lacných bytov, lacnej dopravy a kultúry. NDR mala hádam najlepší systém starostlivosti o deti v predškolskom veku na svete a zamestnanci mali na pracovisku väčšiu slobodu ako má väčšina zamestnancov v dnešnom Nemecku.

Tento rok týždenník Der Spiegel zistil, že 57 percent východných Nemcov zastáva názor, že „NDR mala viac pozitívnych ako negatívnych čŕt“ a dokonca aj mladí ľudia odmietajú predstavu, že NDR bola diktatúrou. Aj Maďarov si len pätina myslí, že zmeny, ktorými Maďarsko prešlo od r. 1989, boli zmeny k lepšiemu, len 11 percent Bulharov je toho názoru, že obyčajní ľudia mali a majú prospech zo zmien po páde komunizmu, a väčšina Rusov a Ukrajincov ľutuje rozpad Sovietskeho zväzu.

Dôsledky deregulácie kapitalizmu

Táto dvojitá tvár roku 1989 sa odráža aj v jeho globálnych a ideologických dosahoch. Rok 1989 viedol k ukončeniu studenej vojny. No likvidáciou jednej z dvoch svetových superveľmocí sa odstránili aj obmedzenia globálnej americkej moci, čo viedlo k vojnám, od vojny v Perzskom zálive a v Juhoslávii až po inváziu do Iraku a Afganistanu.

Odstránením hlavného ideologického súpera Západu otvoril rok 1989 dvere deregulovanému modelu kapitalizmu, ktorý na celom svete už dvadsať rokov vyvoláva sociálny a ekonomický chaos. To viedlo v r. 2009 k hospodárskej kríze, ktorá neoliberálny model otvorene zdiskreditovala. Zároveň tým vznikli také podmienky na vlnu progresívnych zmien v Latinskej Amerike, ktoré spochybnili spoločenský poriadok po roku 1989 a otvorili možnosť vytvorenia novej formy socializmu v 21. storočí.

Často sa hovorí, že rozpad európskeho komunizmu a Sovietskeho zväzu zlikvidoval jedinú systémovú alternatívu kapitalizmu. Lenže tlak na vznik spoločenskej alternatívy vždy pochádzal z kapitalizmu a z jeho zlyhania, čo je dnes ľuďom na celom svete opäť jasné. Len 11 percent osôb z ankety BBC, uviedlo, že voľnotrhový kapitalizmus funguje dobre, takmer 25 percent ľudí zastáva názor, že má fatálne chyby a väčšina chce viac štátneho vlastníctva a zásahy do ekonomiky.

Systém, ktorý sa zrútil pred dvoma desaťročiami, so všetkými svojimi pozitívnymi i negatívnymi lekciami do budúcnosti, je preč. Je však zrejmé, že sa objavia nové hnutia a modely, ktoré spochybnia globálny poriadok zmietaný ekonomickými a ekologickými krízami. Ako komunisti zistili v roku 1989 a zástancovia kapitalizmu zisťujú dnes, nikdy sa nič nevyrieši natrvalo.

Preložila Judita Takáčová
Titulok a medzititulky Slovo
Prevzaté z www.guardian.co.uk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama