Reklama
Reklama

Kto, ako (a prečo) chcel meniť Irak

Z Chilcotovho vyšetrovania vyplynulo, že Veľká Británia pred 11. septembrom neuvažovala o zmene irackého režimu. Britská vláda sa odmietla zapojiť do rozhovorov o zvrhnutí Saddáma, spolu s USA sa však obávala zlyhania nátlakovej politiky.
Počet zobrazení: 818
4609-18-ilustracna foto-bequad3-m.jpg

Z Chilcotovho vyšetrovania vyplynulo, že Veľká Británia pred 11. septembrom neuvažovala o zmene irackého režimu. Britská vláda sa odmietla zapojiť do rozhovorov o zvrhnutí Saddáma, spolu s USA sa však obávala zlyhania nátlakovej politiky.

Na prvom vypočúvaní v rámci britského vyšetrovania vojny v Iraku odznelo, že britskí oficiálni predstavitelia sa rozhodli nezapojiť sa do diskusie o zmene režimu v Iraku v roku 2001, hoci niektoré zložky novej Bushovej administratívy začali hovoriť o takejto možnosti už dva roky pred inváziou.

Vysokí štátni úradníci však potvrdili, že White­hall (sídlo britskej vlády – pozn. prekl.) sa rovnako ako Washington obával, že politika nátlaku na Saddáma Hussajna zlyhávala už pred útokmi na USA 11. septembra.

Peter Ricketts, predseda spoločného spravodajského výboru v roku 2001, na vyšetrovaní, ktoré viedol bývalý úradník John Chilcot, vyhlásil, že už vtedy bolo zrejmé, že tri základné prvky nátlakovej stratégie – sankcie, podnet na zrušenie sankcií, ak Saddám umožní návrat zbrojných inšpektorov a tzv. „bezletové“ zóny nad severným a južným Irakom – „fungovali len s ťažkosťami“.

Nevojenský nátlak zlyhal

Tí, ktorí začiatkom roka 2001 vypracovali hodnotenie pre Whitehall, vedeli o existencii niektorých hlasov vo Washingtone, ktoré už vtedy uvažovali o zmene režimu. Ricketts cituje ako príklad článok, ktorý napísala vtedajšia americká poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová, v ktorom varovala, že v Iraku sa „nič nezmení“, kým tam bude Saddám.

Ricketts, dnes stály tajomník na ministerstve zahraničia, povedal: „Do roku 2001 nátlaková politika zlyhávala a miera jej neúspechu sa stále zrýchľovala.“

William Patey, v tom čase vedúci odboru pre Blízky východ na ministerstve zahraničia, vyhlásil, že vo februári 2001 „sme si uvedomovali tieto tamtamy z Washingtonu a vnútorne sme o nich aj diskutovali. Našou politikou však bolo nemiešať sa do toho... Nemysleli sme si, že Saddám je dobré riešenie, a že bude skvelé, keď odíde zo scény, ale nemali sme jednoznačné politické riešenie, ako sa ho zbaviť.“

Na vyšetrovaní odznelo, že veľký posun v americkej politike nastal, keď vtedajší americký minister zahraničia Colin Powell presunul po 11. septembri plánovanie do Pentagonu. Ale tí, ktorí podporovali nátlak na Irak, by mali silnejšie argumenty na svojej strane v prípade, že by OSN súhlasila v roku 2001 s revíziou zoznamu kontrolovaného tovaru v Iraku.

Keď sa Rickettsa opýtali na britskú politiku v prípade, že by sa 11. september neudial, povedal: „Som si celkom istý, že by sme sa pridržiavali pôvodného postupu. Vidíte to aj po 11. septembri. Pokračovali sme v presadzovaní tlaku na rezolúciu o revízii zoznamu tovarov a v naliehaní na Američanov, aby ju presadili aj u Rusov.“

„Myslím si, že nebyť útokov z 11. septembra, zostali by sme presvedčení, že posilnenie režimu sankcií, jeho sprísnenie a obmedzenie je tá správna cesta a boli by sme požadovali návrat zbrojných inšpektorov.“

Whitehall nie je Biely dom

Politika Veľkej Británie sa nezmenila okamžite a až koncom novembra 2001 bolo jasné, že Washington vníma veci v inom svetle. Bush označil vo svojom prejave o stave únie na začiatku roka 2002 Irak za jednu z troch krajín „osi zla“. Predtým, ako uviedol Chilcot, on aj jeho kolegovia pristupovali k tejto úlohe „s otvorenou mysľou“ a boli „apolitickí a nezávislí od akejkoľvek politickej strany“... V úvodnom vyhlásení zdôraznil, že „budeme pristupovať k zverenej úlohe dôkladne, dôsledne, spravodlivo a úprimne“.

Predsedajúci začal vypočúvanie týkajúce sa jedného z najspornejších politických rozhodnutí modernej doby krátkym tichom na znak úcty voči obyvateľom Británie, Iraku a spojeneckých mocností, ktorí prišli o život v období, na ktoré sa vyšetrovanie vzťahuje.

Vyhlásil, že nikto nie je „súdený“ a vyšetrovanie nebude určovať vinu alebo nevinu. „Ale ja sa zaväzujem, že len čo budeme mať k dispozícii záverečnú správu, nebudeme sa vyhýbať oprávnenej kritike.“

Jeho výbor dostal množstvo písomných materiálov z ministerstiev zapojených do riešenia situácie v Iraku v rokoch 2001 a 2009.

„Strávili sme veľa hodín čítaním týchto úradných záznamov – a budeme v tom pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Sme presvedčení, že budeme mať prístup ku všetkým materiálom, ktoré potrebujeme,“ uviedol a dodal: „Záverečnú správu plánujeme predložiť do konca roka 2010. Nie je ani v našom záujme, ani v záujme našej krajiny predlžovať tento proces.“

„Naším cieľom je však urobiť dôkladnú analýzu, ktorá skutočne prispeje k zlepšeniu verejnej kontroly a rozhodovania. Ak to potrvá trochu dlhšie, dúfam, že ľudia budú mať s nami strpenie.“

Preložila Judita Takáčová
Titulok a medzititulky Slovo
Prevzaté z www.guardian.co.uk

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama