Cudzia bolesť tiež zabolí
Ten obrázok z ulíc našich miest už zovšednel: raz vás zastaví niekto, čo žiada príspevok ma deti v domovoch, inokedy na chorých či na starých. A samozrejme aj na Afriku. V záplave konkurencie zo strany detských domovov či ligy proti rakovine bývajú zbierky na Afriku menej úspešné.
Prečo treba pomáhať detským domovom, to je jasné prakticky každému. Aj s rakovinou sa, žiaľ, stretol už takmer každý. Rozvojovú krajinu však navštívil len málokto a čo presne je vlastne obsahom rozvojovej pomoci, to už tuší naozaj len pár zanietených jednotlivcov. V médiách sa sporadicky objavujú správy o novej piesni na pomoc Afrike, ktorú nahrali svetové celebrity, či o otvorení novej školy. Ruku na srdce, kto z nás vie vymenovať aspoň päť rozvojových projektov, na ktorých sa podieľala Slovenská republika? Podrobnejšie informácie o konkrétnom projekte sa zvyčajne dozvieme len vtedy, keď ho sprevádza nejaký škandál. Namiesto informácií sa stretneme skôr s mýtmi a legendami, ktoré šíria rôzni premúdrelí intelektuáli a paraanalytici. A stále máme kdesi v podvedomí, že tí, ktorým by sa malo pomáhať sme my . Rozvojová pomoc sa potom celkom nesprávne chápe ako druh charity či milosrdenstva, a nie ako dôležitá zložka zahraničnej politiky a základné napĺňanie princípu solidarity.
Situácia je zlá, nie však beznádejná. Na niekoľkých univerzitách sú v ponuke aspoň voliteľné predmety zaoberajúce sa rozvojovou pomocou a spoluprácou. Slovo spolupráca hrá pritom v tomto prípade kľúčovú rolu. Základom správneho chápania rozvojovej pomoci je totiž uvedomenie, že nejde o jednostrannú záležitosť. Rozvoj, podobne ako demokracia, nie je na vývoz. Je predsa nemysliteľné, aby ste prišli do krajiny tretieho sveta a nadiktovali miestnemu obyvateľstvu, ako a kam má ich ekonomika a kultúra smerovať. Takmer v každej krajine, vrátane tých najbohatších, zastáva veľká časť obyvateľstva názor, že najprv by sa mali vyriešiť problémy doma, a potom sa možno starať o tretí svet. Cieľom rozvojovej pomoci však nie je „len tak“ rozdávať, či kupovať si odpustky za kolonizáciu a drancovanie Afriky. Nie darovať ryby, ale udicu a naučiť chytať ryby – povedali by sme obrazne. Vzdelávanie v oblasti rozvojovej pomoci by malo byť preto jej neoddeliteľnou súčasťou. Nie len tréningy pre pracovníkov, venujúcich sa jej profesionálne, ale aj zvyšovanie povedomia širokej verejnosti. Hladný chorý chlapček na obrázku z ďalekého sveta nás chytí za srdce, no takých hladných chorých chlapčekov je veľmi veľa. Aby mohli prežiť šťastný život, treba tým deťom dať šancu. Musia vedieť, že nie sú opustení, že na nich nielen myslíme, ale aj tlačíme na svoje sebectvo a vieme sa podeliť. Oni nemôžu za to, kde sa narodili, a náš kút sveta je omnoho bohatší a bezpečnejší. Rozvojová pomoc je o tom: či sme blízko, alebo ďaleko stále sme ľudia tejto planéty, ktorí si zaslúžia miesto na slnku..
* * *
Slovenská rozvojová pomoc: ako na tom vlastne sme?
Hlavnými slovenskými poskytovateľmi rozvojovej pomoci sú mimovládne organizácie a ministerstvo zahraničných vecí. Najlepšími výsledkami sa však zvyčajne môžu pochváliť projekty, kde navzájom spolupracujú štát a tretí sektor. Oficiálne rozvojová pomoc, ktorej poskytovateľom je Ministerstvo zahraničných vecí SR, sa delí na tri oblasti. Najviac je verejnosť informovaná o bilaterálnej pomoci, v ktorej ide o podporu konkrétnych rozvojových projektov. Často sa realizuje prostredníctvo dotácii mimovládnym organizáciám, ktoré projekt realizujú. V roku 2009 na ňu bolo vyčlenených 7, 59 milióna eur. Menej sa hovorí o pomoci multilaterálnej. Pravdepodobne preto, že v tomto prípade nie je možné povedať, ktorá vláda akou mierou sponzorovala konkrétny projekt. Patria sem príspevky rôznym medzinárodným organizáciám, zaoberajúcim sa rozvojovou pomocou. Slovenskej republike zväčša vyplýva povinnosť prispievať z medzinárodných záväzkov. Do tejto časti sa investuje najviac prostriedkov. Za rok 2009 to bolo 65 miliónov eur. Pomerne často spomínané je aj odpúšťanie dlhov krajinám tretieho sveta (minimálne odkedy sa vo veci začala angažovať herečka Angelina Jolie a spevák Bono z U2) Slovensko odpustilo v roku 2009 Lýbii a Lybérii dlhy vo výške 17 miliónov eur.
Slovenské mimovládne organizácie zaoberajúce sa rozvojovou pomocou sú združené v Platforme rozvojových mimovládnych organizácií. Má 21 členov, z ktorých väčšina je založená na náboženskom alebo politickom princípe. Okrem rozvojovej pomoci je Slovensko poskytovateľom aj pomoci humanitárnej. Často sa spomína ako naši záchranári pomáhali pri rôznych nešťastiach. V médiách sa však pomoc humanitárna a pomoc rozvojová často zamieňa. Humanitárna pomoc je základná krízová, zdravotnícka a potravinová pomoc. Jej zmyslom nie sú dlhodobé zmeny, ale zabezpečenie prežitia. Poskytuje sa v oblastiach dlhodobo postihnutých hladomorom, epidémiami či prírodnou katastrofou. Rozvojová pomoc má dlhodobé ciele. Príjemcovia zvyčajne nie sú jednotlivci, ale komunita. Nástrojom pomoci sú projekty, ktoré vedia dlhodobo zlepšiť fungovanie komunít. Predpokladom úspešnosti projektu je jeho fungovanie aj po odchode rozvojových pracovníkov z danej oblasti. Je však len veľmi ťažké vyčísliť úspech projektu a vtesnať ho do tabuliek, čo predstavuje problém pre väčšinu donorov. Rozvojová pomoc sa stáva predmetom vyučovania na vysokých školách zahraničnopolitického zameraniam napríklad Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave už niekoľko rokov ponúka voliteľný predmet medzinárodná rozvojová pomoc a spolupráca a pravidelne organizuje na túto tému diskusné panely.
Stranu pripravila Soňa Svoreňová
