Vojna v Afganistane a účasť vojakov SR

Na túto vojnu sa treba pozrieť z hľadiska historického vývoja. Je treťou vojnou po sebe v tejto krajine. Prvú viedli Briti, druhú Sovieti a teraz NATO. Výsledkom prvých dvoch bolo, že tí, čo Afganistan napadli, boli porazení. Keď agresori nedosiahnu svoje ciele a zámery, po ťažkých stratách, ale i nesmiernom utrpení najmä ľudí Afganistanu, spravidla odídu.
Počet zobrazení: 1457
47-48_38_ilustracne_foto_DVIDSHUB-m.jpg

Na túto vojnu sa treba pozrieť z hľadiska historického vývoja. Je treťou vojnou po sebe v tejto krajine. Prvú viedli Briti, druhú Sovieti a teraz NATO. Výsledkom prvých dvoch bolo, že tí, čo Afganistan napadli, boli porazení. Keď agresori nedosiahnu svoje ciele a zámery, po ťažkých stratách, ale i nesmiernom utrpení najmä ľudí Afganistanu, spravidla odídu. Enormne trpí krajina, jej ľud, značne zaostáva ekonomický rozvoj, čím sa väčšmi prehlbuje bieda. Ekonomický rozvoj sa v podstate rovná produkcii drog a ich vývozu do celého sveta. Na ich produkciu nie sú potrebné investície a budovanie priemyselnej infraštruktúry.

Všetci agresori deklarujú boj proti drogám ako hlavný cieľ. Výsledok? Podľa štatistických údajov sa za poslednú osemročnú vojnu zvýšila produkcia drog o 60 percent. Veď i obyvateľstvo tejto ťažko skúšanej vojnovej krajiny potrebuje z niečoho žiť. Rovnako všetci agresori deklarujú nastolenie demokracie, alebo demokratického socializmu ako rozhodujúci politický cieľ vojny. Výsledok? Voľby za značne nejasných, skorumpovaných, dokonca pochybno-nejasných okolností. V opakovaných voľbách je zvolený prezident, ktorý vládne – a to nie úplne –, len v hlavnom meste. V provinciách vládnu kmeňoví náčelníci, tak ako pred vojnou. V provinciách je prakticky určujúcou silou Taliban, ktorý teraz prezident vyzýva k účasti na vládnutí v krajine.

Na začiatku tretieho tisícročia sa demokracia nenastoľuje ani neudržuje zbraňami, ako to bolo v obdobiach občianskej vojny v USA, v období kolo­niálneho rozdeľovania sveta, fašistického ovládnutia Európy a severnej Afriky, ako i prerozdelenia sfér vplyvu po druhej svetovej vojne.

Príčiny stavu v Afganistane treba hlboko analyzovať a z vojnového ťaženia vytvoriť ekonomické zabezpečenie rozvoja krajiny. Slabou stránkou doterajších stratégov sú nedokonalé analýzy, nerešpektovanie konkrétnych historických podmienok. Dnes to uznávajú aj v USA. Pred svojou nedávnou cestou do Ázie to naznačil aj prezident Obama. S inou stratégiou pre Afganistan však zatiaľ neprišiel nikto. Súčasným riešením je pokračovanie vojny a zvyšovanie kontingentu vojsk NATO, a teda aj Slovenskej republiky. Správa z 1. decembra znie, že americký prezident v novej stratégii určil zvýšenie počtu amerických vojakov o 30-tisíc. O zvýšenie počtu vojakov žiada i ďalšie krajiny. Chcem upozorniť, že NATO je koalícia. Členské štáty nie sú sputniky USA. V koalícii sa rozhoduje na základe spoločných záverov. Sme teda opäť ako za čias fungovania Varšavskej zmluvy, podľa princípu „ jeden rozhodol a ostatní plňte!“? To je facka demokracii a kolektívnemu rozhodovaniu. Takto to nemôže fungovať.

I v štruktúrach ozbrojených síl SR treba urobiť poriadok. Niet pochýb o tom, že zaostávajú za modernými armádami. V operáciách NATO nemáme nijakú bojovú jednotku, ale len rôzne zabezpečovacie sily. Od začiatku pôsobenia americkej poradnej skupiny CUBIK na ministerstve obrany SR posilňujeme obranyschopnosť ustavičným znižovaním počtov.

V roku 2002 boli prijaté základné dokumenty v podobe doktrín – bezpečnostnej, obrannej a vojenskej. Na ich základe bola v parlamente schválená koncepcia ozbrojených síl tzv. model OS 2010. Hneď na to sa začal tvoriť model 2015, ktorý tiež nemal dlhé trvanie a už sa vypracúva model 2020. Tieto modely sa robia bez potrebných analýz, bez zhodnotenia aktuálnych vplyvov konkrétneho obdobia. Bez zhodnotenia potrieb SR a jej možností, a najmä bez zhodnotenia možností ozbrojeného priemyslu a jeho zapojenia do vyzbrojovania OS SR a ďalších partnerských krajín. Nemáme dostatok našich odborníkov, keď na ministerstve obrany pracuje draho platená skupina na tvorbu ozbrojených síl?

Vyslovujem pochybnosti, či sú naše ozbrojené sily schopné plniť všetky úlohy zakotvené v bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégii. Veľmi rýchlo sa udomácnilo, že nám v krízovej situácii pomôžu spojenci. Rád by som však upozornil, že to bude vtedy, keď naše sily a schopnosti nebudú stačiť. To však môže byť o niekoľko týždňov alebo mesiacov. Veď príprava operácií, presuny vojsk a ich zapojenie do riešenia krízy tiež potrebujú čas.

Chcem teda naznačiť, že stavom, schopnosťou ozbrojených síl, ale aj úlohami vyplývajúcimi zo schválených doktrín nášho štátu v oblasti obrany, sa treba zaoberať ihneď, ak nemá byť neskoro. Chcem upozorniť na Ústavný zákon o bezpečnosti štátu. Zodpovednosť za stav nesie i NR SR, ktorá tieto dokumenty schválila, ale nekontroluje ich ani len formálne.
Autor je generálplukovník vo výslužbe

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984