Reklama
Reklama

Tri tváre Vianoc

Jeden z najobľúbenejších sviatkov západnej civilizácie v priebehu dejín trikrát zmenil tvár. Pôvodné pohanské oslavy zimného slnovratu pohltil kresťanský sviatok Ježišovho narodenia, v 20. storočí vtlačili Vianociam vlastnú pečať konzum a komercia. Koexistenciu troch tvárí Vianoc ilustruje aj navonok tolerantné spolužitie rozdielnych vianočných postáv – malého Ježiška, Santa Clausa a Deda Mráza. Títo traja sa počas sviatkov často zídu aj v tej istej obývačke.
Počet zobrazení: 2371
tri_tvare_vianoc_kolaz-m.jpg

Jeden z najobľúbenejších sviatkov západnej civilizácie v priebehu dejín trikrát zmenil tvár. Pôvodné pohanské oslavy zimného slnovratu pohltil kresťanský sviatok Ježišovho narodenia, v 20. storočí vtlačili Vianociam vlastnú pečať konzum a komercia. Koexistenciu troch tvárí Vianoc ilustruje aj navonok tolerantné spolužitie rozdielnych vianočných postáv – malého Ježiška, Santa Clausa a Deda Mráza. Títo traja sa počas sviatkov často zídu aj v tej istej obývačke.

Každý z vianočnej trojice má za sebou pestrú minulosť. V priebehu rokov a pod vplyvom spoločenských zmien sa menili aj oni, a to nielen imidžovo, ale aj myšlienkovo. Najstabilnejším členom trojice sa popri dvoch postarších pánoch s bielou bradou paradoxne javí batoľa – Ježiško.

Narodil sa Kristus Pán

... veseľme sa! Oslava príchodu Ježiša Krista na svet je najradostnejším kresťanským sviatkom. Svoje „rekvizity“ prevzali kresťanské Vianoce z biblického príbehu o narodení Ježiša. Nesmie teda chýbať betlehem – scéna narodenia s Máriou, Jozefom a Jezuliatkom v jasličkách na slame, obklopených domácimi zvieratami. Ďalej vianočná hviezda, pastieri a traja králi nesúci novorodeniatku dary. Vzrušujúci príbeh so šťastným koncom, atmosféra radosti, pokoja, veselosti, vzájomnej pomoci a rozjímania, tradičné obrady, drobné darčeky a sviatočné jedlo stačili stredoeurópanom po stáročia. Už nestačia. Iná vianočná postavička pôvodom zo západoeurópskej tradície úspešne zaútočila na Ježiškove pozície stratégiou „viac darčekov pre všetkých.“ Jezuliatko v tomto súboji prehráva, pretože je príliš menšinové (kresťanské), predstavuje „nemoderné“ hodnoty a má slabý komerčný potenciál. Až Vianoce ako sviatok darčekov pre každého, zbavené náboženskej symboliky, rozšírili pôvodne európsky kresťanský sviatok do celého sveta.

Svetské Vianoce v znamení Santa Clausa

Santa Clausa poznajú všade a okolo 24. decembra predá aj suché rožky. V našich končinách je nováčikom a dospelí Slováci sú naňho zvyknutí iba v reklame a vo filmoch západnej produkcie. Keď si jeho meno preložíme, zistíme, že je to vlastne svätý Mikuláš. S kresťanstvom ho však spája už len meno. Žije za polárnym kruhom s manželkou pani Clausovou a množstvom škriatkov, ktorí vyrábajú a balia vianočné darčeky. Jazdí na lietajúcich saniach ťahaných deviatimi sobmi a do biskupského rúcha sa neoblieka už od 18. storočia. Jeho prvé vyobrazenie sa datuje do roku 1773. Newyorský výtvarník ho vtedy nakreslil ako bruchatého holandského námorníka s fajkou v ústach. Dnešný vzhľad získal v roku 1863 vďaka ilustráciám Thomasa Nasta v newyorskom týždenníku Harper´s Weekly. Dnes už absolútne zľudovené lietajúce sane, soby a príchod cez komín sa prvý raz objavili v roku 1823 v básni Noc pred Vianocami od Newyorčana Clementa Clarka Moorea. Vývoj jeho imidžu „naveky“ spečatila reklamná kampaň Coca-Coly z roku 1930 s ilustráciami Haddona Sundbloma. Od tých čias sa už nik neodvážil nakresliť Santu inak ako v červenej a bielej, hoci dovtedy mal pestrejší šatník.

Návšteva z Kamčatky

V krajinách sovietskeho bloku nastal problém, čo s Vianocami. Z Ježiška by po odstránení náboženských prvkov nezostala ani kostrička, coca-colový Američan Santa Claus bol tabu. Riešenie prišlo z Ruska – deťom začal nosiť darčeky Dedo Mráz. Výzorom trochu pripomínal Santu Clausa a rovnako ako on sídlil v severskom kraji (konkrétne na Kamčatke), no chodil v modrom kožuchu, jeho sane „trojku“ ťahali tri biele kone a do domov sa neprikrádal ako zlodej v noci komínom, ale obdarúval deťúrence osobne, na organizovaných podujatiach. Namiesto čerta s anjelom ho sprevádzala vnučka Snehulienka. Bez ohľadu na to, čo si myslia dnešní vysmievači nanúteného „sovietskeho Mikuláša“, Dedo Mráz nevznikol na politickú objednávku. Postava čarodejníka, ktorý prináša zimné počasie, zmrazuje ľudí, unáša vo veľkom vreci deti a vracia ich rodičom až po odovzdaní výkupného, vznikla pred stáročiami syntézou legiend o viacerých východoslovanských bohoch. Pohanský Dedo Mráz sa „umravnil“ a podľa vzoru svätého Mikuláša začal obdaruvávať deti až pod vplyvom pravoslávnej cirkvi. V Sovietskom zväze to však nerobil 6. decembra, ani na Vianoce, ale na Nový rok.

Znesú sa všetci traja

Vďaka trom rôznym vianočným tradíciám zažívajú slovenské deti mimoriadne pestré vianočné sviatky. Najprv ich v škole či v škôlke obdaruje 6. decembra klasický Mikuláš s čertom a anjelom, oblečený buď po biskupsky, alebo ako Santa Claus. (Taký kostým sa totiž dá kúpiť.) Na Slovensku sa však nájde nejedna škola, kam namiesto Mikuláša aj dnes príde Dedo Mráz – chodí totiž už niekoľko desaťročí každý rok, tak načo ho rušiť. Cestou zo školy dieťa prejde cez námestie okolo betlehemu a doma prepína televíziu z filmu o Santa Clausovi na stále superpopulárneho Mrázika alebo na biblický príbeh o narodení Krista. V jednom však má jasno. Ak si na Štedrý deň pod vianočným stromčekom rozbalí hoci aj plyšového Santu Clausa a nevie, že to je od mamy a otca, je – od Ježiška. Znamená to však, že úprimne vyznávame tradičné hodnoty a komercionalizácia Vianoc sa nás netýka? Obzrime sa naokolo a posúďme.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama