Miesto, kde sa robia peniaze (2)

Pohľad do zákulisia firmy Goldman Sachs, najúspešnejšej svetovej investičnej banky, v ktorej je v roku krízy priemerný plat 700 000 dolárov.
Počet zobrazení: 1404
1-2-010_XX-bozie dielo-SITA Ap Photo Mark Lennihan-m.jpg

Pohľad do zákulisia firmy Goldman Sachs, najúspešnejšej svetovej investičnej banky, v ktorej je v roku krízy priemerný plat 700 000 dolárov. (Dokončenie z minulého čísla) Veľké mozgy a brutálna pracovná etika predstavujú Goldmanovo ostrie, keď ide o uchvátenie najbohatších klientov. Goldmanovi ľudia sa cvičia vo „vyzobávaní mozgu“ ľudí, ktorých stretnú. „Spýtate sa, čo je teraz ich najlepší obchod. Ako sa dívajú na súčasný trh. Niečo im ponúknete na revanš, ale vždy sa vrátite s niečím v rukách. To poviete kolegom a tí sa pokúsia premeniť informáciu na peniaze.“ V iných bankách sa o takúto informáciu kolegovia nepodelia, pretože si myslia, že ju dobre využijú sami. „Goldman nie je taký. Tu platí duch tímu,“ povie veterán. Súperiaci bankár to povie inakšie: „Je to šikovná banda – zlodejov.“ Niektoré praktiky majú perfektný zmysel. Napríklad bonusy sa nerozdávajú podľa osobného úspechu ako v iných bankách, ale podľa úspechu firmy ako celku. Tak sa vylúči, čo Dina Powellová, 36-ročná žabka, bos Goldmanovej americko-egyptskej filantropickej vetvy, nazýva „egomaniackými hlupákmi“, prístupnými pokušeniu založiť nový podnik v nádeji, že ulovia veľký bonus. Iné praktiky sú hrôzostrašné. Goldmanisti sú povinní kontrolovať svoje hlasové správy Voice Mail ráno, na poludnie a v noci, aby si vypočuli posledné bonmoty Blankfeina a Eileen Dillonovej (48), oficiálne vedúcej kancelárie výkonného riaditeľa, neoficiálne psychologickej poradkyne podniku. Môže to byť hocičo, od posledných súhrnov ziskov po inštrukciu „preboha, vypni to vo sviatok“. Kultúra posadnutá peniazmi Čo spôsobí, že títo bystrí ľudia akceptujú takéto stupídne skupinové myslenie? Samozrejme, že sú to peniaze. Goldman (Zlatý muž) Sachs nemá prezývku „Zlatá baňa Sachs“ len tak pre nič. V priemernom roku zarobí dobrý investičný bankový manažér 3,5 milióna dolárov, dobrý obchodný manažér 7-10 miliónov dolárov a člen manažmentu 15-25 miliónov dolárov. Okolo 950 zamestnancov dostalo v roku 2008 bonusy najmenej 1 milión dolárov. Blankfein môže trvať na tom, že je chlapík s modrým golierom. V Central Park West má byt v cene 30 miliónov dolárov a v Hamptone, letnom sídle newyorskej elity rozľahlý dom. Jeden bývalý Goldmanov bankár opisuje túto kultúru ako „úplne posadnutú peniazmi. Bol som ako somár, ťahaný dopredu najväčšou, najsladšou mrkvou. Peniaze sú meradlo, ktorým sa definuje úspech. Vždy je miesto pre viac peňazí.“ Shervood používa výraz závislosť. Sedí na svojej druhej mnohomiliónovej superjachte. „Milujem lode,“ vraví. „Koľko lodí som kúpil? Nie je príhodná doba povedať to. Chystám sa na piatu.“ No je aj iná mocná motivácia: pochybnosť. Neistota je zabudovaná do systému. Cítite to ešte prv, než ste prijatý. Mnohí uchádzači sú interviewovaní 20 až 30 krát, kým dostanú ponuku. Každý rok všetkých zamestnancov zadelia do jednej zo štyroch skupín oddelenia Human Capital Management. Všimnite si hlavičku „Kapitál“. U Goldmana sú ľudia peniaze. Tí hore sú bohato odmeňovaní, ale tí vo štvrtej štvrtine? „Každý rok povieme zbohom dolným 3-5 percentám“ (1 500 ľudí), prezrádza Richard Gnodde (49 rokov), jeden z bosov Európskej operácie. Pracovníkov vedú k tomu, aby už v tridsiatke zarobili toľko, koľko budú v budúcnosti potrebovať, ale aby potom odišli „robiť dobre“. Sem sa nechodí kvôli penzijnému programu. A robiť dobre neznamená viesť kliniku s HIV-chorými v Kinshase, ale nájsťsi zamestnanie na ministerstvách financií, v centrálnych bankách alebo na burzách na celom svete. Pri čítaní zoznamu bývalých vedúcich úradníkov firmy Goldman, ktorí odišli na kľúčové miesta v administrácii USA, respektíve v globálnych inštitúciách, sa človeku točí hlava. Sú to napríklad: minister financií za Billa Clintona (Robert Rubin), minister financií za Georgea Busha (Hank Paulson); terajší prezident a bývalý predseda New York Federal Reserve (William Dudley and Stephen Friedman); vedúci kancelárie ministra financií Timothy Geithnera (Mark Patterson); náčelník štábu za prezidenta Busha (Joshua Bolten); ekonomický poradca ministerky zahraničia Hillary Clintonovej (Robert Hormats) a desiatky ďalších; všetci pracovali predtým, ako vstúpili do vlády, u Goldmana. Preto sa nečudujte, že ďalšia Goldmanova prezývka je „Government (Vláda) Sachs“. Goldman popiera, že by mu bývalí zamestnanci, ktorí sú teraz vo vysokých politických funkciách, zaisťovali špeciálne zaobchádzanie: „Všetci zachovávajú vysoké etické princípy.“ Kasínový kapitalizmus Čím dlhšie sa zdržíte na č. 85, Broad Street, tým väčšmi sa vás zmocní pocit, že Goldman je výnimočne úspešné dieťa globalizácie. Kritici dodávajú, že jeho dobre naolejovaný stroj zaisťuje úspech aj iným spôsobom, a to sú veci, o ktorých banka nerada hovorí. Tým, že fičiace tímy včas opúšťajú býčí trh (so vzostupnou tendenciou cien), hrajú svoju rolu pri nafukovaní bubliny – a zarábajú pri tom veľké peniaze. Zúčastnili sa hromadenia dlhopisov, predali ich veľkým zákazníkom a včas sa stiahli. Ohovárači obžalúvajú banku, že so svojimi obchodnými a investičnými krídlami „hrá na oboch stranách“ trhu. Goldman obstaráva cenné papiere pre veľké firmy a penzijné fondy. Súčasne účinkuje ako poradca pre firmy, ktorých akcie predáva. Má prehľad o všetkom, čo sa kde na trhu deje. Povedzme, že nejaký investor osloví Goldmana, že má záujem o akcie ropného trhu. Goldman mu môže poskytnúť presné údaje o situácii na tomto trhu, pretože vie, čo robia – na jeho radu – jeho klienti na tomto energetickom úseku a s čím obchodujú iní veľkí investori. To značí, že banka bude môcť robiť dobré obchody aj na svoj účet. Kritici to radi prirovnávajú k veľkému kasínu, kde domáci pán vie, aké karty má kto v ruke a používa tieto informácie na svoje obohatenie a na škodu spoluhráčov. Goldman protestuje proti obvineniu z „kasínového kapitalizmu“. Bráni sa, že čím viac má informácií o trhu, tým lepšie vie poradiť svojim zákazníkom, tým lepšie vie dať dokopy predávajúcich a kupujúcich, tým lepšie ceny na trhu dosahuje. Dôrazne popiera, že by informácie zneužíval, alebo konal neeticky. „Čínsky múr“ vraj delí obchodníkov od poradcov, a tak nedochádza ku konfliktu záujmov. Predpisy sú také prísne, že keby sa investičný bankár pokúšal vstúpiť na obchodné poschodie svojou elektronickou kartou, nielenže by sa tam nedostal, ale by ho predvolali, aby podal vysvtlenie.. Nech používa akúkoľvek alchýmiu, jedna vec je istá: Goldman vychádza z krízy silnejší, ako bol pred ňou. Víťaz má nárok na korisť. Vince Cable však varuje: „Ak sme sa niečo naučili, je to to, že banky mali nad spotrebiteľmi a vládami veľa moci. Goldman Sachs nebol nikdy mocnejší ako dnes. To by nás malo zalarmovať.“ Tým viac, že radoví goldmanisti opisujú investičné a platobné zvyklosti svojej firmy ako „pažravosť, dlhodobá pažravosť“. Pre Blankfeina sa všetko končí jednou vecou: nájsť najlepšiu cestu, ako robiť s peniazmi peniaze, obrovskú sumu na šeku pre zákazníkov, pre firmu, pre zamestnancov, pre akcionárov a prípadne pre ostatných. Položil som mu otázku, pri ktorej v týchto pohnutých časoch každý – od chlapíka, čo si kúpi za 99 centov hotdog s čili po kráľa Wall Streetu – na chvíľu zmĺkne. A potom dá pravdepodobne neistú odpoveď na moju otázku: Je možné zarobiť príliš veľa peňazí? „Je možné mať príliš vysoké ambície? Je možné byť príliš úspešný?“ vystrelil naspäť Blankfein. „Nechcem mať vo firme ľudí, ktorí si myslia, že už urobili dosť a môžu ísť na dovolenku. Ako strážca záujmov akcionárov chcem, aby pokračovali v tom, čo robia. Nechcem určovať hranice ich ambícií. Ťažko môžem uvažovať o strope ich odmeny.“ Blankfeinovou tvárou prebehne šibalský úsmev. Nazvite si ho tučnou mačkou, čo sa vysmieva verejnosti. Nazvite si ho skazeným. Nazvite si ho, ako chcete. Vraví, že je bankár, „robiaci Božie dielo“. Ako robia svoje peniaze Meno Goldman Sachs nie je nikde na hlavnej ulici, ale ak ste v spojení s bankou HSBC, ak varíte na plyne, ak kupujete u Ocada, ak máte hodinky Big Brother, šaty Gap alebo navigačný systém TomTom, či ak vám jednoducho stále chutí ten čudný sendvič so syrom a uhorkou, Goldman je súčasťou vášho života. Firma sa delí na tri divízie. Prvá je investičná banka, ktorá zháňa peniaze pre klientov a niekedy investuje aj vlastné peniaze. Druhá je obchodná banka. Obchoduje s komoditami, cennými papiermi a pohľadávkami. Predajom štátnych úpisov zaobstaráva peniaze pre vlády. Treťou je manažment bankových aktív penzijných fondov, poisťovní a bohatých jednotlivcov. Banku založil v roku 1869 židovský prisťahovalec z Bavorska Marcus Goldman. Neskôr sa k nemu pripojil jeho zať Samuel Sachs. Keďže nemali prístup do protestantského bankárskeho sveta, našli si výnosné obchodovanie s dlhopismi. Keď Goldman začal pôsobiť mimo Wall Street, najímal šikovných ľudí, ktorí nachádzali medzery v trhových zákonoch, uchmatli prípad protivníkom a našli si priateľov na vysokých postoch. Za Sidney Weinberga, ktorý bol výkonným riaditeľom dlhých 30 rokov od 1939 do 1969, firma ukula tím z absolventov najlepších obchodných vysokých škôl, ktorý bol ochotný 24 hodín denne. Londýnski goldmani Hoci Goldman Sachs je wallstreetska banka, hrá významnú rolu aj v Londýne. Na Fleet Street pre ňu pracuje asi 5 500 ľudí. V rokoch 2000 a 2008 to bola najvýnosnejšia banka v City; priemerný ročný zisk na zamestnanca bol 181 000 libier. Tohto roku sa očakáva priemerný plat 458 000. Londýnsku kanceláriu vedie Michael Sherwood a Richard Gnodde. Sherwood je známy ako Woody (tvrdé drevo), modeluje sa podľa svojho priateľa, miliardára sira Philipa Greena. Hovorí veľmi rýchlo a bez hrubých výrazov. Vyznamenáva sa pri veľkých transakciách. Gnodde je na rozdiel od Sherwooda uhladený svetácky investičný bankár. Vyzerá a hovorí, ako keby vystúpil z katalógu pre pánsky pletený tovar. Je zamatová – či kašmírová? – rukavica pre Woodyho tvrdú ruku. Naviedol indického oceľového magnáta Lakšmího Mittala dať 17 miliárd libier za európskeho producenta ocele Arcelor. Aj londýnska Goldmanova banka je úzko napojená na štát. Jej bývalý hlavný ekonóm Gavyn Davies má za ženu špeciálnu poradkyňu Gordona Browna Sue Nye. Za Tony Blaira bol Davies riaditeľom BBC. Jeho nástupca na poste hlavného ekonóma u Goldmana, nebohý David Walton, mal kreslo v Bank of England a Paul Deighton, šéf operačného štábu, vedie organizačný komitét pre Olympijské hry. Goldman je kľúčový bankový poradca anglickej vlády. Radil Brownovi pri vlaňajšej nacionalizácii banky Northern Rock. Americkí ministri financií, hlavy newyorskej burzy, poradcovia Bieleho domu a Downing Streetu – takmer všetci raz pracovali aj pre Goldmana Sachsa. Tu sú mená pár goldmanistov, ktorí mali prsty v celosvetovom politickom koláči: Sue Nye, Robert Rubin, Hank Paulson. Obamov ekonomický poradca Larry Summers nikdy nepracoval priamo pre Goldmana. Pod svojím mentorom Robertom Rubinom slúžil Clintonovi. Goldman mu zaplatil 135 000 dolárov za jednodňovú účasť na jednom mítingu v roku 2008, ešte pred zvolením Obamu za prezidenta. Sila v číslach Goldman nie je najväčšia banka na svete. ICBC (Industrial and Commercial Bank of China) má 11-krát viac zamestnancov. Ani najbohatšia – HSBC (londýnska Hongkong and Shanghai Banking Corporation) má aktíva 2,4 biliónov dolárov, kým Goldman ich má len 1 bilión iblión. Nemá ani najvyššiu kapitalizáciu: má cenu 95 miliárd dolárov, kým HBSC má cenu 201 miliárd USD. Je to však najvýnosnejšia banka: V druhom štvrťroku tohto roku zarobil Goldman rekordných 3,4 miliardy dolárov, darilo sa mu aj v treťom štvrťroku, keď jeho čistý zisk dosiahol 3,19 miliardy dolárov. V rokoch 2000 - 2008 zarobil na jednom zamestnancovi priemerne 222 000 dolárov. Tohto roku to bude aspoň dvakrát toľko. John Arlidge Preložil Rastislav Škoda (John Arlidge, I‘m doing ‚God‘s work‘. Meet Mr Goldman Sachs. The Sunday Times November 8, 2009. Krátené, celé znenie na http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6907681.ece, v preklade na www.zosity-humanistov.sk ).

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984