Chlapec s najväčším kýblikom

Zdá sa, že predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda sa usiluje zopakovať históriu. Pol roka pred voľbami, keď volebné preferencie vyzerajú ustálené a vládna sociálna demokracia sama dosahuje viac percent ako tri strany pravice (SDKÚ-DS, KDH a SMK) spolu, ťahá záchrannú brzdu.
Počet zobrazení: 1710
1-2-010_XX_blaha-futbal_ilustracna foto_SITA Tomas Benedikovic-m.jpg

Zdá sa, že predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda sa usiluje zopakovať históriu. Pol roka pred voľbami, keď volebné preferencie vyzerajú ustálené a vládna sociálna demokracia sama dosahuje viac percent ako tri strany pravice (SDKÚ-DS, KDH a SMK) spolu, ťahá záchrannú brzdu. Chce pripojiť aj trpasličie mimoparlamentné strany, očakávajúc synergický efekt. Akú konkrétnu podobu by ich spojenie malo mať, zatiaľ nevie nik. Klasik hovorí – ak sa história opakuje, tak je to tragédia. Druhý raz už iba fraška. Tak si vyberme. Pravicová koalícia potrebovala na svoje vládnutie vždy nejaké strany na jedno použitie. Najprv kývla SDĽ a SOP, v ďalšom volebnom období ANO. SDĽ a SOP po použití skončili mimo parlamentu, do hry nastúpila ďalšia strana na jedno použitie ANO. SDKÚ- DS voľby nikdy nevyhrala, no Dzurinda vládu dva krát kabinetne poskladal. Aká to bola vláda? Jemne sa dá odpovedať – krehká. Presnejšie: Hádky, bitky, milióny... Pripomeňme si. Vládna štvorka SDKÚ, KDH, SMK a ANO sa hneď v úvode svojej vlády pohádala kvôli nomináciám do Dozornej rady Slovenských elektrární. Kresťanskí demokrati na znak protestu nepodporili vládnu novelu zákona o verejnej službe. Hlasovanie spôsobilo vo vtedajšom štátnom rozpočte „sekeru“ vo výške 3,5 miliardy korún (asi 116 miliónov eur). A napätie pokračovalo. Partneri sa začali obviňovať z odpočúvania telefonických hovorov. Ďalšou zádrapkou sa stala novela zákona o umelom prerušení tehotenstva. Šéf koalície „odštartoval“ kauzu skupinka, ktorá v konečnom dôsledku znamenala zmenu v postavení vlády a poškodila aj Dzurindov politický subjekt. Koalícia pokračovala vo vládnutí zjavne podlomená, niektorí jej predstavitelia dokonca nahlas uvažovali o tom, aby premiér odstúpil. Dzurinda však bol o stoličku prilepený, a tak nespokojní Ivan Šimko a Zuzana Martináková zdvihli kotvy. Vznikol nový pravicový subjekt – Slobodné fórum, ktorého mottom sa stal iný štýl politiky. Nedorozumenia a šarvátky vo vládnej koalícii aj po odchode „inoštýlových“ pokračovali. Jeden z koaličných lídrov totiž podpísal zmenky za vyše 100 miliónov korún (3,33 mil. eur) podnikateľovi v oblasti energetiky. M. Dzurinda pod tlakom kresťanských demokratov a rapídne klesajúcej dôvery občanov vyhodil z vlády Pavla Ruska. Na oplátku Ruskova strana vystúpila z vládnej koalície. Strana ANO vystúpila, no poslanci iba čiastočne – časť z nich s Lintnerom na čele zostala s Dzurindom až do (svojho politického) konca. Koniec nastal vo chvíli, keď sa už vládna koalícia držala pri moci iba vďaka pochybným, vo voľbách nepotvrdeným hlasom jednotlivcov v parlamente. Poslanec Lipšic neskôr, pri prezidentských voľbách Ivety Radičovej, volal po sebareflexii a pokání za kupovanie poslancov... Definitívna hádka nastala medzi kresťanskými demokratmi a bývalým kresťanským demokratov, v tej chvíli už liberálom M. Dzurindom, o uplatňovaní zmluvy medzi SR a Vatikánom. KDH si jednoducho zbalilo kufre. ...základ pre pravicové spojenectvo Tí istí ľudia, rozšírení o predstaviteľov mimoparlamentnej, v prieskumoch verejnej mienky nezmerateľnej Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a strany Sloboda a Solidarita (SaS) dnes opäť snívajú o obnovení základov spoločného domu. Ich voliči by však museli zabudnúť na vzájomné obviňovanie z vierolomnosti, na faloš, pretvárku, podozrievanie, na prejavy nadradenosti. Politici týchto strán by tiež museli zabudnúť na „hygienu“ Mikuláša Dzurindu – jeden z jeho najbližších spolupracovníkov túto hygienu charakterizoval takto: „vždy chcel mať čisté ruky a koho mohol, po použití zahodil“. Kresťanskí demokrati ho zasa kritizovali za to, ako otvorene dával najavo, že mu vládnutie, moc a rozhodovanie zachutili. Dzurindovi chýba výchova a obyčajná ľudská slušnosť. Rád na verejnosti tyká mladším, rád sa správa povýšenecky, akoby si tým dodával odvahu, rád ľudí, ktorí s ním nesúhlasia, ponižuje a ešte radšej biľaguje. Všetci, ktorí stoja mimo pravicovej koalície, sú pre neho komunisti, boľševici, ba až zločinci. Aj na svojom piesku chce byť najväčším chlapcom s najväčším kýblikom. „Badať u neho snahu o istú koncentráciu a vplyv na rozhodovanie v kľúčových otázkach“, vyhlásil jeho kresťanskodemokratický partner, ktorý sa mu však podriadil a podporil takúto riskantnú hru. Na schôdzach NR SR hlasoval rovnako, ako všetkých jeho 78 kolegov. Dnes však už váha nad akýmkoľvek obnovovaním základov spoločného domu, ktorého materiál z minulosti dobre pozná. Aké sú šance Mikuláša Dzurindu na pevnejšie spojenectvo? SMK sa už nechala počuť, že nestojí o žiadnu reinkarnáciu SDK, z ktorej vzišla terajšia SDKÚ-DS. Ich vzájomná spolupráca už v minulosti pokrivkávala. Predstavitelia SMK využívali svoju prítomnosť vo vláde a do prasknutia naťahovali strunu hry s maďarskou kartou. V poslednom čase je medzi partnermi nedôvera pre hlasovanie o Lisabonskej zmluve. Pál Csáky predsedu SDKÚ-DS upozornil, že ak bude v tejto súvislosti politikov SMK obviňovať z ekonomických obchodov, tí sa budú brániť súdnou cestou. Vskutku dobrý základ pre „pevné spojenectvo“. Zápas sprevádzaný korupciou O strane Most-Híd Dzurinda iba nedávno vyhlásil, že je „piatou kolónou Smeru-SD a vznikla taktiež na základe silnej objednávky biznisu“. Napriek tomu chce vraj so šéfom tejto strany Bélom Bugárom spolupracovať. Ten Dzurindove slová označil „za nechutné útoky“ a na margo nádejí na obnovenie pravicovej koalície sa pred časom vyjadril, že „vysoké očakávania vedú k veľkým sklamaniam“. Dzurinda mu vraj takýmto spôsobom vracia to, že ho kedysi vyzval na odchod z funkcie premiéra. V KDH zasa tvrdia: „takto sa to nerobí“. A sú presvedčení, že najskôr treba naštartovať vzájomnú dôveru. Šéf strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík sa zasa ohradil voči tvrdeniu Mikuláša Dzurindu, že SaS oslabila pravicu. Spájanie najsilnejšie a najhlasnejšie podporuje trpasličia Občianska konzervatívna strana. Pripomeňme si, aká silná dôvera ich ťahá k SDKÚ-DS: Republiková rada tejto ministrany na adresu druhej vlády Mikuláša Dzurindu v októbri 2003 vyhlásila, že „po roku činnosti sa stala vládou naprogramovanej nezhody a vnútrokoaličných zápasov o ekonomickú moc, moc nad tajnou službou a utajovanými informáciami. Tento zápas, ktorého nositeľmi sú najmä SDKÚ a ANO, je sprevádzaný korupciou v nevídanom rozsahu.“ Aký je teda Mikuláš Dzurinda dnes? Zmenil sa oproti tomu, ako sme ho poznali donedávna? Jeho politiku stále charakterizuje najmä manévrovanie. Vždy sa účelovo spájal s tými, ktorí ho v jeho mocenských ambíciách podporovali. Lídrom pravice sa podľa vyjadrenia B. Bugára nestane tak, že sa za neho bude vyhlasovať, ale „že sa začne správať ako líder“. Bude určite zaujímavé sledovať všetky naplánované stretnutie tejto zúfalo uhnetenej bábovky. Cesto kysne, kvások tvoria najmenšie straničky, lebo vedia, že bez múky a vajec tých ostatných zostanú naďalej iba starnúcim nepoužiteľným droždím. Otázkou zostáva, či tomuto spájaniu neúspešných, po moci bažiacich, môžu súdni ľudia uveriť. Pracovná metóda Mikuláša Dzurindu je vyskúšaná: po použití zahodiť. Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984