Slovensko prvý raz medzi svetovou elitou

Pre každého, kto sleduje futbal, bude 14. október 2009 už navždy zapísaný v dejinách slovenského futbalu ako pamätný deň. Slovensko sa po záverečnom zasneženom zápase s Poľskom prebojovalo z kvalifikácie a postúpilo po prvýkrát v histórii ako samostatný štát na majstrovstvá sveta 2010, ktoré sa budú konať v Južnej Afrike.
Počet zobrazení: 2564
1-2-010_XX_blaha-futbal_ilustracna foto_SITA Tomas Benedikovic-m.jpg

Pre každého, kto sleduje futbal, bude 14. október 2009 už navždy zapísaný v dejinách slovenského futbalu ako pamätný deň. Slovensko sa po záverečnom zasneženom zápase s Poľskom prebojovalo z kvalifikácie a postúpilo po prvýkrát v histórii ako samostatný štát na majstrovstvá sveta 2010, ktoré sa budú konať v Južnej Afrike. Slováci sa dosiaľ dostali najďalej v predošlej kvalifikácii, keď skončili na druhom mieste a v baráži podľahli Španielom. Nemecký šampionát nám v roku 2006 ušiel iba o chlp. To, čo ušlo trénerovi Dušanovi Galisovi, však o štyri roky neskôr dobehol Vladimír Weiss st. A pritom Slovensko do kvalifikácie vôbec nevstupovalo ako favorit. Museli sme čeliť takým ťažkým súperom, ako sú Poľsko či Česko. Postupové ambície mali aj Slovinci a Severní Íri. Napokon, po dramatických zápasoch doma s Poľskom (2:1) a Českom (2:2), ale najmä vonku s Českom (2:1), Severným Írskom (2:0) a po napínavom záverečnom stretnutí v Poľsku (1:0) sme sa umiestnili s 22 bodmi na prvom mieste v tabuľke. Na druhom barážovom mieste skončili Slovinci, ktorí nás ako jediní v kvalifikácii porazili. Napokon sa aj im podarilo postúpiť cez baráž s Ruskom. Na šampionáte sa tak ukáže aj „Slovakia“, aj „Slovenia“ a svet bude mať konečne jedinečnú príležitosť, aby si tieto dva štáty prestal mýliť. Komu vďačíme za postup? Nedá sa vymenovať celé mužstvo, ale za zmienku určite stoja naše najväčšie opory – záložník Marek Hamšík z SSC Neapol, obranca Martin Škrteľ z FC Liverpool, kanonier Stanislav Šesták z VfL Bochum alebo brankár Ján Mucha z Legie Varšava, ktorý nás podržal najmä v rozhodujúcom zápase s Poľskom. V posledných zápasoch sa k skvelým výkonom vzopäl aj mladý Vladko Weiss z Manchester City, Ján Kozák zo Slovana Bratislava či Miroslav Stoch, ktorý dnes žiari v holandskom klube Twente Enschede. V našom kádri figuruje viacero kvalitných hráčov z popredných európskych klubov, čo nám dáva určité šance aj v Južnej Afrike. Ak sme dokázali poraziť Čechov či Poliakov, môžeme pomýšľať na víťazstvo aj s Novým Zélandom či Paraguajom. Už teraz však môžeme s istotou skonštatovať, že Slovensko dosiahlo historický úspech, ktorý sa nemusí tak skoro opakovať. Aj preto prvé novoročné číslo Slova venujeme futbalu. Po generáciách takých famóznych slovenských futbalistov, akými boli Ján Popluhár, Karol Jokl, Jozef Adamec a Viliam Schrojf v 60. rokoch (vicemajstri sveta z roku 1962), Anton Ondruš, Ján Čapkovič či Ján Pivarník v 70. rokoch (majstri Európy z roku 1976), alebo Peter Dubovský a Ľubomír Moravčík v 90. rokoch, vyrástla konečne nová generácia slovenských futbalistov, ktorí Slovensko opäť vrátili do sveta veľkého futbalu. Za veľa vďačíme predovšetkým trénerovi Weissovi, ktorý po legendárnom Jozefovi Venglošovi dokázal ako prvý tréner postaviť na nohy celé Slovensko. Po fantastických úspechoch Artmedie Petržalka sa mu podarilo doviesť k senzačným výsledkom aj reprezentačný tím. Žeby nový Maradona? V Južnej Afrike sa predstavia najlepší futbalisti sveta, medzi ktorých dnes jednoznačne patria Argentínčan Lionel Messi (víťaz tohtoročnej Zlatej lopty), Portugalčan Cristiano Ronaldo (víťaz minuloročnej Zlatej lopty) či Brazílčan Kaká (víťaz Zlatej lopty spred dvoch rokov). Hviezdnym tímom však disponujú aj Španieli na čele s Fernandom Torresom, Xavim Hernandézom a Andrésom Iniestom či Angličania s Waynom Rooneym, Stevenom Gerrardom či Frankom Lampardom. Čo-to možno predvedú aj francúzski futbalisti, najmä Franck Ribbery. Medzi najväčšie hviezdy šampionátu patria aj africkí futbalisti Didier Drogba z Pobrežia Slonoviny či Samuel Eto´o z Kamerunu, ktorí môžu priviesť africké tímy prvýkrát v histórii na piedestál svetového futbalu. Najviac sa očakáva od stredopoliara barcelonského veľkoklubu Messiho, ktorý svojou nádhernou technickou hrou silne pripomína slávneho Diega Maradonu. Na rozdiel od kontroverzného a výbušného Maradonu, ktorý aktuálne trénuje argentínsky tím, však pravdepodobne neohúri verejnosť žiadnym drogovým škandálom či politickými vyhláseniami. Zatiaľ čo Maradona je známy svojou vášnivou podporou Fidela Castra a Huga Chavéza (tetovanie podobizne Che Guevaru sa na jeho ramene neocitlo náhodou), ako aj kritikou amerického imperializmu, mladý Messi je skôr tichý introvert bez výrazného politického presvedčenia. Favoriti šampionátu Tohtoročné majstrovstvá sveta nebudú mať nijakého veľkého favorita, akým bola Brazília v rokoch 1994 či 2002 alebo Francúzsko v roku 1998. Brazília nemá taký silný tím ako v minulosti a na rozdiel od minulosti v jej kádri nenastúpi osem či desať najlepších hráčov sveta. Medzi výrazné osobnosti patrí celkom určite Kaká z Realu Madrid, ktorého výkonnosť v madridskom tíme tohto roku zaostáva za jeho famóznymi výkonmi z AC Miláno. Na superhviezdu rozmerov Ronalda či Romária nevyrástla ani veľká nádej brazílskeho futbalu Robinho z Manchestru City. Ronaldinho je už dávnejšie za svojím zenitom a brazílsky tréner Carlos Dunga sa musí uspokojiť s menej slávnymi hráčmi, ako sú Luis Fabiano z FC Sevilla či Júlio Babtista z AS Rím. Ani ďalší slávny juhoamerický tím z Argentíny nie je v úplnej pohode, čoho dôkazom bolo aj argentínske trápenie v kvalifikácii. Pred Argentínou sa okrem Brazílie umiestnili aj futbalisti z Čile a Paraguaja. Tím trénera Maradonu sa však môže spoľahnúť na iné hviezdy svetového futbalu – Lionela Messiho či Carlosa Tevéza. Popri Brazílii a Argentíne si na víťazstvo v turnaji brúsia zuby aj európske tímy, predovšetkým aktuálni majstri Európy, Španieli. Tí svetový šampionát nevyhrali ešte nikdy. Zostava okolo Xaviho, Iniestu či Torresa, patrí k najsilnejším generáciám španielskeho futbalu a Španieli majú historickú šancu siahnuť prvýkrát na titul. Bez šance však nie sú ani Angličania, ktorí od roku 1966 nezaznamenali finálovú účasť. Dnes však majú najlepšiu futbalovú ligu na svete a v ich kádri sa zjavia také hviezdy ako Rooney, Gerrard, Lampard, či výrazné osobnosti Tottenhamu Hotspur Daniel Defoe a Aaron Lennon. Kožu lacno nepredajú ani Portugalci s Cristianom Ronaldom, či Holanďania s enormnou útočnou silou zosobnenou napríklad Dirkom Kuytom z FC Liverpool, Arjenom Robbenom z Bayernu Mníchov či Robinom van Persie z Arsenalu Londýn. Skupina života? Slovensko narazí v základnej skupine na Taliansko, Paraguaj a Nový Zéland. Je to jedna z najľahších skupín, akú si mohlo vyžrebovať a ak je zostava okolo Brazílie, Pobrežia Slonoviny a Portugalska tzv. skupinou smrti, možno našu skupinu bezpochyby nazvať skupinou života. Jasným favoritom skupiny je Taliansko, ktoré bude obhajovať titul majstra sveta z roku 2006. Malou nádejou pre Slovensko je fakt, že Taliansko teraz nedisponuje takým hviezdnym tímom ako v minulosti a väčšina jeho najlepších hráčov už prekonala svoj zenit. Na prvenstvo v základnej skupine si celkom pokojne môže brúsiť zuby podceňovaný Paraguaj. Paraguaj má jeden z najlepších juhoamerických tímov, bežne poráža slávnu Brazíliu či Argentínu a v posledných rokoch mieri k tým najvyšším métam. V juhoamerickej kvalifikácii skončil na treťom mieste a nechal za sebou slávne tímy Argentíny, Uruguaja či Kolumbie. Slovensko má historickú šancu! Paraguaj vyniká predovšetkým v defenzíve a jeho hra je typická tvrdosťou a dôslednosťou. Nečudo, že dodnes je najväčšou ikonou paraguajského futbalu bývalý reprezentačný brankár José Luis Chilavert, ktorý sa preslávil ako famózny strelec priamych kopov. Podceňovať by sme však nemali ani paraguajskú ofenzívu. Vo svojom súčasnom kádri má Paraguaj viacerých špičkových útočníkov, napríklad Roque Santa Cruza z Manchestru City, Nelsona Valdeza z Borussie Dortmund či Oscara Cardoza z Benficy Lisabon. Napokon, väčšina paraguajských futbalistov sa aj v minulosti dostala do povedomia verejnosti až na svetovom šampionáte. Najväčším outsiderom našej skupiny, ak nie celých majstrovstiev, je dozaista Nový Zéland. V jeho tíme nenájdeme ani jedného výraznejšieho hráča. Spomenúť možno nanajvýš Ryana Nelsena z Blackburnu Rovers či Chrisa Killena z Celticu Glasgow. Futbal na Novom Zélande má v porovnaní s rugby mizivú tradíciu a postup na svetový šampionát je skôr zásluhou ľahkej kvalifikácie (Nová Kaledónia, Fidži, Vanuatu a napokon Bahrajn). Anglosaské tímy síce dokážu prekvapiť vďaka húževnatosti a fyzickej výkonnosti, Nový Zéland však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude v Južnej Afrike patriť k tímom, ktoré by mohli akokoľvek zamiešať karty. Ak by teda slovenská reprezentácia dokázala zdolať neskúsený Nový Zéland (náš prvý zápas na šampionáte, 15. júna, bude práve s týmto súperom) a prípadne uhrať remízu s defenzívnym Paraguajom aj stagnujúcim Talianskom, Slovensko by po postupe z kvalifikácie mohlo dosiahnuť ďalší historický futbalový úspech. Autor je filozof, politológ a futbalový fanúšik

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984