Slovensko-maďarské vzťahy
Pán predseda, bývalý česko-slovenský prezident Václav Havel pozval v roku 1991 svojich partnerov z Poľska a Maďarska na stretnutie. Inšpirovaný stretnutím stredoeurópskych kráľov zo 14. storočia sa títo lídri 20. storočia vrátili do toho istého mesta na Dunaji – do Visegrádu, aby odstránili zvyšky komunistického bloku v strednej Európe, prekonali historické nesváry medzi stredoeurópskymi krajinami a posilnili európsku integráciu. Dnes sú Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko spoločne známe ako Visegrádska skupina, pričom všetky štyri štáty úspešne vstúpili do NATO a do Európskej únie. Zakotvili v transatlantickej aliancii a som rád, že som mal tú príležitosť precestovať každý z nich a stretnúť sa s ich verejnými činiteľmi, zástupcami mimovládnych organizácií a vedúcimi predstaviteľmi národnostných a náboženských komunít. Bohužiaľ, zdá sa, že treba vykonať niekoľko ďalších krokov zameraných na jeden zo základných cieľov Visegrádskej skupiny, konkrétne prekonanie historických nesvárov. V uplynulých mesiacoch boli vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom napäté. Po mojej ceste do tohto regiónu a stretnutiach s predstaviteľmi oboch krajín počas ich nedávnej návštevy Washingtonu by som sa s vami rád podelil o niekoľko postrehov. Po prvé, novelizácia slovenského jazykového zákona, ktorá bola schválená v júni a nadobudne účinnosť v januári, spôsobila veľké obavy, že používanie maďarského jazyka maďarskou menšinou na Slovensku bude nadmerne a nespravodlivo obmedzené. Bohužiaľ, tieto obavy sčasti vyvolali viaceré nepresné a prehnané vyjadrenia týkajúce sa zákona. Novelizácia zákona o štátnom jazyku upravuje len používanie štátneho jazyka oficiálnymi štátnymi úradmi. Týmto štátnym orgánom môžu byť uložené pokuty, ak nezabezpečia, aby sa popri zákonom povolených menšinových jazykoch použila aj slovenčina ako štátny jazyk. Novela neumožňuje uloženie pokuty jednotlivcom, a určite nie za hovorenie maďarským alebo akýmkoľvek iným menšinovým jazykom v súkromnom styku, čo je opak toho, čo niektorí tvrdia. Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny sa stretol s predstaviteľmi oboch krajín a vo svojej poslednej správe pre Stály výbor OBSE zhrnul slovenský zákon takto: „Prijaté zmeny v zákone o štátnom jazyku sledujú legitímny cieľ, a to posilnenie postavenia slovenského jazyka a vo všeobecnosti sú v súlade s medzinárodnými štandardmi. Niektoré časti zákona sú však nejednoznačné a môžu sa nesprávne vykladať, čo môže mať negatívny vplyv na práva príslušníkov národnostných menšín.“ Keďže zákon ešte nenadobudol účinnosť, existujú konkrétne obavy, že aj keď je zákon ako taký v súlade s medzinárodnými normami, jeho implementácia nemusí byť. Som rád, že Slovensko a Maďarsko komunikujú kvôli tejto citlivej otázke s jednou z najrešpektovanejších inštitúcií OBSE – s vysokým komisárom pre národnostné menšiny –, a som presvedčený, že ich prebiehajúce diskusie budú konštruktívne. Zároveň by som spomenul niekoľko faktorov či udalostí, ktoré vytvorili dojem, že slovenská vláda má akýsi nepriateľský postoj voči maďarskej menšine. Tieto faktory okrem iného zahŕňajú účasť extrémistickej Slovenskej národnej strany (SNS) vo vláde, ovládanie ministerstva školstva, jedného z najcitlivejších rezortov pre národnostné menšiny, predstaviteľmi SNS, predchádzajúce stanovisko ministerstva školstva požadujúce písanie geografických názvov v maďarských učebniciach v slovenskom jazyku, vyšetrovanie prípadu Hedvigy Malinovej z r. 2006 spôsobom, ktorý spochybňuje dôveryhodnosť výsledkov vyšetrovania, a následné vyhrážky z obvinenia slečny Malinovej z krivého svedectva, a prijatie vyhlásenia parlamentu na počesť Andreja Hlinku napriek jeho notoricky známym a škodlivým protimaďarským, antisemitským a protirómskym postojom. K utíšeniu vôd veľmi neprispeli ani udalosti v Maďarsku. Samotné Maďarsko zasiahol desivý nárast extrémizmu, ktorý sa prejavuje vo vyhláseniach a činnosti Maďarskej gardy, Hnutia 64 žúp a extrémistickej strany Jobbik, pričom všetky sú známe svojimi iredentistickými, antisemitskými a protirómskymi postojmi. Vraždy a ďalšie násilné útoky proti Rómom, opakované útoky vandalov na Slovenský inštitút v Budapešti, majetkové lúpeže v budapeštianskej židovskej štvrti v septembri a demonštrácie, ktoré zablokovali hranice so Slovenskom, a pálenie slovenskej zástavy ilustrujú rozsah testovania maďarskej spoločnosti. Nie náhodou sa budú budúci rok konať v Maďarsku i na Slovensku parlamentné voľby – v apríli a v júni –, pričom za takýchto okolností môže uvedený vývoj vyhovovať extrémistickým skupinám v oboch krajinách: nacionalisti na Slovensku môžu predstierať, že chránia slovenský jazyk a kultúru – a v podstate aj samotný štát – pred nebezpečnými zásahmi Maďarov. Maďarskí nacionalisti – na oboch stranách hranice – zas môžu predstierať, že maďarské menšiny potrebujú ich jedinečnú ochranu, ktorú najskôr dosiahnu tým, že im pripomenú, aby v deň volieb išli voliť. Medzitým môže veľká väčšina dobromyseľných Slovákov a Maďarov, ktorí spolu vychádzali celkom dobre viac než desaťročie zistiť, že ich lepšiu povahu zatieňujú slová a činy hlasitej menšiny. Na stretnutiach so slovenskými i maďarskými predstaviteľmi som vyzýval svojich kolegov, aby v tomto predvolebnom období osobitne dbali na umiernenosť, a uvítal som úsilie tých jednotlivcov, ktorí si zvolili premyslené angažovanie pred nedbalou provokáciou. Verím, že obe krajiny budú aj naďalej spolupracovať s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny, ktorý môže podľa mňa zohrať konštruktívnu úlohu pri riešení menšinových a ďalších obojstranných otázok. Preložila Judita Takáčová
