Päť mesiacov pred voľbami

Museli prísť masové protesty autodopravcov, aby sa opozícia na čomsi dohodla. Za rokovací stôl však zasadla až vtedy, keď sa upokojení vodiči z Rožňavskej cesty v Bratislave rozchádzali. Uzniesla sa, že bude v parlamente iniciovať odvolanie ministra dopravy Ľubomíra Vážneho. Opoziční činitelia teda opäť prichádzajú s krížikom po funuse.
Počet zobrazení: 1440

Museli prísť masové protesty autodopravcov, aby sa opozícia na čomsi dohodla. Za rokovací stôl však zasadla až vtedy, keď sa upokojení vodiči z Rožňavskej cesty v Bratislave rozchádzali. Uzniesla sa, že bude v parlamente iniciovať odvolanie ministra dopravy Ľubomíra Vážneho. Opoziční činitelia teda opäť prichádzajú s krížikom po funuse. V nedeľu poobede sa medzi demonštrujúcich vodičov zaplietli predstavitelia KDH, večer primátor Andrej Ďurkovský (KDH). Ten sa zahral na ,,dobrého policajta“ voči ,,zlému“ prvému viceprimátorovi Milanovi Cílekovi (SDKÚ), ktorý ešte na Troch kráľov verejne hovoril o ,,arogantných dopravcoch“. Poslanec a ekonomický expert SDKÚ Ivan Štefanec sa zobudil až v pondelok, keď zavítal medzi kamionistov ,,ako občan“... Nuž, ťažko sa žiada od vlády, aby v čase svetovej hospodárskej krízy znížila spotrebnú daň na pohonné hmoty. Najmä, keď ju Dzurindov kabinet šesťkrát zvýšil. A ťažko sa vyjadruje solidarita s autodopravcami, keď ten istý kabinet svojho času posielal štrajkujúcich železničiarov pod súdnu kuratelu. Ticho namiesto oponentúry Po voľbách pred štyrmi rokmi sa novej opozícii všeobecne vyčítala pasivita. Pritom najmä ministri za menšie koaličné strany a nie­ktorí ich činovníci ponúkali štipľavé témy na polemiku. Vládlo však ticho. A v ňom zaujali úlohu politickej oponentúry viacerí novinári. Slovensko dodnes hrá prím medzi krajinami, kde protivládni politici citujú komentátorov z tlače, a nie naopak. Možno by to bolo dobré, keby sa v novinách písala pravda. Kým premiér Robert Fico vymieňal za rôzne prešľapy ministrov, KDH, SDKÚ a SMK sa trieštili. Postup Ivety Radičovej do druhého kola prezidentských volieb im ponúkal šancu na druhý dych, no Mikuláš Dzurinda napriek sľubom nevyužil takmer miliónový poten­ciál hlasov pre svoju podpredsedníčku. ,,Opozícia minulý rok žila v očakávaní, ako kríza vyrieši problém za ňu. Dúfala, že preferencie Smeru klesnú,“ poznamenal nedávno pre TASR sociológ Pavel Haulík. ,,Celé tie tri a pol roka sa nesnažila získať nových voličov, začala to robiť až teraz. Až dnes začínajú lídri väčších opozičných strán hľadať aj iné alternatívy, než sa len spoliehať na neúspech Smeru v dôsledku krízy. Mikuláš Dzurinda hovorí, že jeho strana už nie je pravicová, ale stredopravá. Ján Figeľ tvrdí, že jedným z hlavných programových cieľov KDH je sociálny štát.“ Štiepenie na pokračovanie Podľa Haulíka je však otázne, či lídrovi SDKÚ niekto uverí, keď sa bude dušovať, že sociál­ne otázky sú pre neho veľmi dôležité. Po niekdajších ,,jediných pravoverných slovenských kresťanoch“ zoskupených okolo Vladimíra Palka a Františka Mikloška už pomaly nik neštekne. Ani opozícia. Dosiaľ umiernene sa tváriaci Most-Híd po pondelňajšom rokovaní svojho vedenia prišiel o historické poslanie, že preklenie všeobecné nezhody medzi slovenským a maďarským etnikom. Béla Bugár totiž vsadil na spoluprácu s radikálne pravicovou stranou Sloboda a solidarita (SaS). Naopak, maďarský nacionalista Miklós Duray vyhlasuje, že prvoradou úlohou po júnových voľbách bude zabrániť opätovnému vzniku súčasnej vládnej koalície. Možno to chápať tak, že si pravica zopakuje otázku spred štyroch rokov, či Vladimírovi Mečiarovi zrazu všetko odpustí a HZDS vezme medzi seba (ak budú mať dostatok poslaneckých mandátov). Alebo na to SMK pôjde oveľa jednoduchšie: ponúkne sa, že nahradí SNS. Možno preto SMK ako jediná opozičná strana nevyhlásila embargo na povolebnú spoluprácu so Smerom. Mnohí miestni pragmatickí funkcionári, pamätajúci si na zlatých osem rokov za Dzurindu, sa chcú vrátiť do vlády. Prvý raz sa na širšom fóre (bez Mostu a Palkových konzervatívcov) zišla pravica vlani dva dni pred Štedrým dňom. Navonok išlo Dzurindovi o to, aby vyžehlil faux pas, keď SDKÚ oslavovala víťazstvo nového bratislavského župana Pavla Freša bez toho, aby na čašu šampanského privolala aj ostatné strany, ktoré jeho kandidatúru podporili. Sulíkova konštanta Na stretnutie pozvali aj šéfa internetovej strany SaS Richarda Sulíka, bývalého zamestnanca Počiatkovho ministerstva financií, ktorý sa po voľbách do regionálnej samosprávy prejavil objavom tzv. Sulíkovej konštanty. Vďaka nej SaS dosiahla vraj mimoriadny úspech: v koalícii s inými malými stranami získala dva zo 408 poslaneckých postov! Pritom sa na regionálnych voľbách zúčastnilo len čosi nad pätinu oprávnených voličov, takže vyvodenie jednoznačných záverov v tomto prípade je absolútne nelogické. Najmä na chladnú Sulíkovu logiku sa najčastejšie odvolávajú jeho sympatizanti z radov krízou postihnutej technickej inteligencie a rozčarovaných drobných podnikateľov. Imponuje im aj jeho arogancia voči ošúchanému Dzurindovi a tvrdý ťah na volebnú bránku. Akoby zabúdali, že súčasťou každej rozumnej politiky je aj zmysel pre kompromis. Ak podaktorí predstavitelia Smeru nebudú opakovať svoje chyby, vyplývajúce predovšetkým z ich pocitu bohorovného postavenia voči problémom, ktoré prináša život (a niekedy aj oni sami), o budúcej vláde bude za súčasnej neschopnosti pravice opäť rozhodovať ľavica.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984