Reklama
Reklama

Jubileum večného Dzurindu

Pred desiatimi rokmi, presnejšie 16. januára 2000, podpísali jedenásti predstavitelia slovenskej pravice vyhlásenie o založení Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii. Paradoxne, väčšina z nich sa dovtedy hlásila k liberalizmu, niektorí dokonca svojho času koketovali so sociálnou demokraciou.
Počet zobrazení: 695
dzurinda-m.jpg

Pred desiatimi rokmi, presnejšie 16. januára 2000, podpísali jedenásti predstavitelia slovenskej pravice vyhlásenie o založení Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii. Paradoxne, väčšina z nich sa dovtedy hlásila k liberalizmu, niektorí dokonca svojho času koketovali so sociálnou demokraciou. Šiesti boli členmi Dzurindovho kabinetu, ďalší bol štátny tajomník. Celý akt sa konal na Úrade vlády SR. Aj preto sa spočiatku hovorilo o ministerskej, a nie reálnej strane. Mikuláš Dzurinda k tomuto kroku dospel potom, čo už nebol schopný čeliť tlaku kolegov najmä z KDH a DS. Tí mu pripomínali sľub, že sa Mečiarovým zákon nanútená SDK po voľbách opäť zmení na koalíciu pôvodných piatich politických subjektov. Večne neúspešný rival Jána Čarnogurského sa však, pochopiteľne, do KDH vrátiť nechcel a radšej napochytro inicioval založenie novej strany. Oficiálny ustanovujúci kongres SDKÚ sa konal až 17. novembra 2000. A hoci sa jej organizačný základ tvoril najmä zo štruktúr rozhádanej Demokratickej únie, za desať rokov sa jej hlavní činitelia z politiky postupne vytrácali. Kto si dnes spomenie, že personálnymi piliermi novej strany boli spočiatku osobnosti ako Milan Kňažko, Ľubomír Harach, Roman Kováč, Tibor Šagát, Ľudovít Černák, Viliam Vaškovič...? Odišli, či boli odídení. Posledného mohykána, niekdajšieho šéfa DU, Eduarda Kukana, vlani poslali do Európskeho parlamentu. Po vykonštruovanej kauze „skupinka“ upadol do zabudnutia aj hlavný ,,programátor“ SDKÚ Ivan Šimko, pôvodom z KDH. Tak ako Mikuláš Dzurinda. Ten vyriešil posledných kritikov vnútri strany tak, že pre istotu rozpustil celú jej bratislavskú organizáciu. Imidž SDKÚ sa jej predseda pokúša vylepšovať kádrovými rezervami z Demokratickej strany (Ivan Mikloš, Ľudovít Kaník, Pavol Frešo) a tzv. novými tvárami (Iveta Radičová, Eugen Jurzyca). Tie však v SDKÚ až také nové nie sú, lebo sa podieľali na vypracúvaní jej programov. Mikuláš Dzurinda sa môže pokladať za úspešného politika. Parlamentné voľby síce nikdy nevyhral, zato dvakrát zostavoval vládu ako designovaný premiér. Aj desiate výročie založenia SDKÚ oslavuje najmä opätovným zlepovaním nového politického zoskupenia. Zatiaľ iba predvolebnej koalície. Či bude aj povolebná, rozhodnú občania Slovenska v júni.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama