Reklama
Reklama

Rozličné pohľady na jedny dejiny

Spoločná učebnica dejepisu. Na takomto príspevku k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov sa v júni 2007 dohodli premiéri Robert Fico a Ferenc Gyurcsány. Kým politické vzťahy sa od tých čias skomplikovali, kolektív historikov z viacerých vedeckých inštitúcií prešiel úspešnejší kus cesty. Pravda, v rámci svojich možností.
Počet zobrazení: 637
5-010-11-ilustracna foto-SITA Michal Burzaaaa-m.jpg

Spoločná učebnica dejepisu. Na takomto príspevku k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov sa v júni 2007 dohodli premiéri Robert Fico a Ferenc Gyurcsány. Kým politické vzťahy sa od tých čias skomplikovali, kolektív historikov z viacerých vedeckých inštitúcií prešiel úspešnejší kus cesty. Pravda, v rámci svojich možností. Po niekoľkých stretnutiach vedci dospeli k poznaniu, že nemôže ísť o stredoškolskú učebnicu, ale o historickú čítanku so spoločne prezentovanými textami. Pri vyčlenení 15 kľúčových úsekov v dejinách oboch národov sa ukázalo, že sa ich stanoviská výrazne líšia. Postupujú teda tak, že dvaja pendanti napíšu spolu neutrálny úvod, ktorým problematiku uvedú, nasledujú dva osobitné texty a za nimi konštatujúci záver bez toho, aby sa nástojilo na označení toho, ktorý variant je správny. Koniec večných právd Rozumne zmýšľajúci historici na oboch brehoch Dunaja na rozdiel od politikov, ktorí radi hrajú s nacionalistickou kartou, už neobhajujú stereotypy o tisícročnom útlaku Slovákov, resp. tvrdenia o tom, ako sa mali v Uhorsku ohromne, a napriek tomu ho vierolomne zradili. Uznávajú dôkazy archeológie, že sa Slovania objavili v Karpatskej kotline o pol tisícročie skôr ako maďarské kmene. Rozlišujú sa však v pohľade na ontogenézu Slovákov. Podľa maďarskej verzie sme ako etnikum vznikli až v 15. storočí akýmsi zliatím prúdov zo susedných slovanských národov. Kapitola vojenských bitiek našich predkov s Turkom historikov zjednocuje, ale v protihabsburských povstaniach Maďari vidia národnooslobodzovacie hnutie, kým Slováci stavovský boj uhorskej šľachty proti Viedni. Dnes v Budapešti väčšina nepripúšťa – hoci sa nájdu aj takí – že sa ich národný hrdina Lajos Kossuth v meruôsmych rokoch dopustil chyby, keď neuznával práva nemaďarských národov. V Bratislave zase nie je veľa ochotných otvorene priznať, že sa štúrovcom nepodarilo podchytiť celý národ a že medzi honvédmi bojovalo omnoho viac Slovákov ako medzi Hurbanovými dobrovoľníkmi. Národná trauma, šťastný začiatok? Racionálnejší maďarskí historici priznávajú, že sa po rakúsko-maďarskom vyrovnaní rozpútal proti menšinám útlak. Odvolávajú sa však na neodvratný trend centralizácie kapitalizmu, ktorý prebiehal v celej Európe. Majú pravdu, no zabúdajú dodať, že ho sprevádzal aj do očí bijúci šovinizmus. Ak chceme naše vzťahy zlepšiť, nevracajme do sa ustavične do minulosti vzájomne sa osočujúc. Iste, bez emócií sa hodnotenie obdobia najmä po roku 1918 nedá preklenúť. Krokom k štandardným vzťahom medzi spojencami v Európskej únii by však bolo, keby sme sa pokúsili pochopiť, prečo má ten druhý iný názor. Napríklad na Trianonskú dohodu sa Maďari pozerajú ako na stratu dvoch tretín svojej vlasti. Možno im to zazlievať? Sotva. Tak isto by oni mali vziať na vedomie fakt, že sa Slováci oprávnene tešili, keď po 1. svetovej vojne dosiahli priestor na všestranný rozvoj. Viedenskú arbitráž brali naši južní susedia ako zadosťučinenie, ale Slováci rovnako na jar 1945 uvítali návrat južných okresov. A následná reslovakizáciu a nedobrovoľné vysťahovanie Maďarov do českého pohraničia? O ,,úspešnosti“ tejto akcie napovedá súčasné národnostné zloženie na juhu Slovenska. Dnes sa Budapešti ľahko hovorí o právach národnostných menšín, keď sú okrem Rómov zdecimované na 3 – 4 percentá celkovej populácie. Ale neprispelo k tomu aj Československo, keď v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva stiahlo z Dolnej zeme podstatnú časť národne uvedomelej inteligencie a potom sa štyri desaťročia o zvyšok Slovákov nezaujímalo? Na Maďarov sa sťažujeme, že venujú mimoriadnu pozornosť svojim roduverným v zahraničí. A čo robíme my? Práca čaká na dotiahnutie Na roztrúsené ostrovčeky posledných slovenských rodín kedy-tedy zavíta dajaký politik, raz do roka ich pozveme na recepciu do Bratislavy, občas z ministerstva pošlú zásielku kníh... To hádam našim susedom nebudeme vyčítať. Ani to, koľko peňazí investujú do prekladov svojich verzií histórie a ich distribúcie do zahraničia. Ako odznelo na nedávnom stretnutí slovenských historikov, podstatná časť textov našich i maďarských autorov historickej čítanky je hotová. Na dotiahnutie celého projektu teraz zrejme chýba politická vôľa. Z maďarskej strany. Pred voľbami sa do toho súčasná vláda nehrnie. A keď tú novú v apríli zostaví Viktor Orbán? Ťažko predpokladať. Jedni i druhí historici si zaslúžia uznanie, že za dva roky pripravili dohodnuté kapitoly. Francúzom a Nemcom, ktorí viedli proti sebe vojny dve storočia, sa spoločnú učebnicu podarilo vytlačiť až po 30-ročnom úsilí. Keď raz bude slovensko-maďarskú knihu čítať bežný stredoškolák, asi bude mať z toho zmätok v hlave. Ale tí, čo sa viac zaujímajú o dejiny, a nemusia to byť iba študenti, chystané dielo určite ocenia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama