Namiesto guláša opíjanie rožkom
Máme radi túto krajinu. Tvrdili to predstavitelia šiestich opozičných strán na sobotňajšom mítingu v Bratislave. Pri nadmernom úsilí televíznych kameramanov sa zdalo, že sa protestujúcich proti Ficovej vláde zišlo veľa. A tak sa nielen niektorí politici, ale možno i mnohí diváci tešili, že s parlamentnými voľbami sa blíži aj zmena vládnej garnitúry. Iní v papučiach, pri sledovaní večerných správ, mrmlali, či Bratislavčania nemajú čo robiť, keď sa vybrali demonštrovať do takej mrazivej zimy. Námestie SNP však ani zďaleka nepredstavuje celé Slovensko. Zvyšok krajiny sa skôr tešil z voľného dňa, z lyžovačky, v samotnej Bratislave boli na veľtrhu Slovakiatour v Petržalke tisíce návštevníkov. V centre hlavného mesta sa ich poobede zišla sotva tisícka (podľa stupňa ,,nezávislosti“ televízií od 500 po 2 000). Slovenská duša asi veľký zmysel v protestovaní nevidí. To by museli byť ľudia veľmi napálení, aby sa išli pozrieť na politikov na živo. Ešte tak, keby dostali zadarmo guláš. Lenže pred súsoším partizánskej rodiny sa okrem predvolebnej pravicovej koalície nič iné nevarilo. Prečo tam pár stovák občanov predsa len zavítalo? Asi im niekto stúpa na otlaky. Žeby niekomu zvýšili dane? Či sa nebodaj obnovili poplatky u lekára? Nič z toho. Skôr išlo o chuť byť chvíľu občiansky aktívnymi. Nejaké zvláštne pomýlenie nesympatií s verejnou kontrolou vládnych predstaviteľov. V politike sa deje veľa vecí, z ktorých sa dvíha žalúdok. Všetkým, bez ohľadu nato kto za koho kope. Preto by protesty mali byť principiálne. Keď študenti pred niekoľkými rokmi demonštrovali proti školnému, malo to obsah aj mnoho podporovateľov. Keď štrajkovali železničiari, tiež za nimi stáli konkrétne požiadavky. Ale keď niekto protestuje preto, že sa niekomu nepáči Robert Fico, a vzápätí sa v televíznej debate dobrosrdečne prekára s jeho koaličným partnerom, tak je to iba póza, na ktorú opoziční činitelia namotávajú voličov. Ak sa tvária, že nemajú na guláš, opájajú ich aspoň rožkom a snažia sa vyzerať ako spasitelia. A hoci im mnohí uveria, bolo by lepšie, keby sme radšej protestovali proti porušovaniu našich práv, proti nespravodlivosti a bojovali za to, že tu chceme dôstojne žiť.