Recenzie

Podľa dobových štatistík sa v Huncovciach pri Kežmarku hlásilo v roku 1828 k židovskej komunite 939 osôb, teda 43,7 percenta obyvateľov. V roku 1921 bol každý tretí Bardejovčan Žid, ešte väčší podiel (39,5) tvorili vtedy v Humennom a hádam najviac v Dunajskej Strede (49 percent).
Počet zobrazení: 994
scan0010-m.jpg

Svetlo do histórie slovenských Židov Podľa dobových štatistík sa v Huncovciach pri Kežmarku hlásilo v roku 1828 k židovskej komunite 939 osôb, teda 43,7 percenta obyvateľov. V roku 1921 bol každý tretí Bardejovčan Žid, ešte väčší podiel (39,5) tvorili vtedy v Humennom a hádam najviac v Dunajskej Strede (49 percent). Ešte aj v roku 1940 ich žilo v Bratislave vyše 18-tisíc, teda 13 percent miestnej populácie. Po vojne zo Židov zostali zlomky percent, niekde niekoľko desiatok, či vôbec nik. Už len porovnávanie týchto tabuliek napovedá, že sa uskutočnilo čosi hrozné. Takmer úplné vyhubenie etnika, ktoré sa v mnohých oblastiach Slovenska (v spomínaných Huncovciach už od 16. storočia) výrazne podieľalo na rozvoji hospodárskeho i kultúrneho života. Samozrejme, nielen suché čísla, ale mnoho zaujímavého čítania z osobitnej kapitoly staršej i novšej histórie našich miest, mestečiek a dedín, ale aj zo súčasnosti prináša prvý zväzok trojdielnej Encyklopédie židovských náboženských obcí uvedených v abecednom poradí od A až po K. Toto dielo, ktorého zostavovateľom je známy izraelský historik pochádzajúci zo Slovenska Róbert J. Büchler, vyšlo pôvodne roku 2003 v edícii múzea holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme. Redakcia slovenskej reedície pod vedením profesora Pavla Mešťana pôvodný text upravila a doplnila o nové údaje. Kniha v úvode približuje dejiny židovstva na Slovensku, po ktorom najstaršie stopy objavili archeológovia v úzkom páse na ľavom brehu Dunaja, kde v 2. storočí nášho letopočtu pôsobili ako otroci, sluhovia či obchodníci pri rímskych légiách. Prvá písomná zmienka o Židoch sa viaže na Veľkú Moravu. Počas neskorších pogromov v susedných štátoch našli v Uhorsku útočisko, ale ani tu sa nevyhli prenasledovaniu cirkevnými fanatikmi. Nová imigrácia Židov nastala v 17. storočí, keď vzniklo mnoho náboženských obcí, ktoré sa rozvíjali až do holokaustu. Publikácia prináša veľmi cenné staré a pre verejnosť doteraz neznáme fotografie z miestnych, ale i súkromných archívov, ktoré približujú dnes už často neexistujúcu architektúru synagóg, mestských ulíc, škôl (ješív), ako aj osobnosti a spoločenský život, o ktorom sa píše. Čitatelia sa môžu tešiť na druhú časť encyklopédie (L – R), ktorá vyjde v rámci edície Judaica Slovaca v polovici tohto roka. Za ňou bude nasledovať tretia (S – Ž). Martin Krno (Róbert J. Büchler: Encyklopédia židovských náboženských obcí, A – K, 1. zväzok, SNM – Múzeum židovskej kultúry 2009) Príbehy do dlane Poviedka je malý román. Moji obľúbení svetoví majstri tohto literárneho drahokamu – A. P. Čechov, E. Hemingway, F. S. Fitzgerald, alebo naši Vincent Šikula, Rudolf Sloboda, Dušan Mitana či Jozef Puškáš a Milka Zimková dokázali málo slovami namaľovať veľké plátna. Dostať do krátkeho útvaru náladu, načrtnúť citovú mapu, po ktorej s istotou prídeš k zážitku, to chce ruku a um majstra. Ľudovít Šrámek, povolaním sociológ, debutuje ako poviedkar v zrelom veku, no svoju farbu prináša do literatúry prekvapujúco isto, s cennou ľudskou skúsenosťou. Útla knižka, do sveta vkusne vypravená nostalgickou fotografiou na obálke, ponúka čitateľom tucet ucelených príbehov, z ktorých možno vyčítať nielen inteligenčný, ale najmä citový kvocient autora. Príbehy sú navonok prosté – rozprávač si vyberie postavu, ktorá zažije celkom obyčajnú situáciu, takú, akú by mohol zažiť každý z nás každý deň. Rozprávač však so šarmom a vtipom vmieša do svojho rozprávania prvky tajomna, pokojný tok skokom odvedie do víru, vypláva z neho k otvorenému koncu. Občas sa akoby potuteľne usmeje (a možno aj trochu vysmeje) našej ľudskej dôverčivosti – poviedky Laboratórium snov, Experiment Sankalpa –, občas nás nechá stuhnúť z obáv o ľahkomyseľných hrdinov – Zostup zo štítu, Mentómy –, zakaždým však vieme, že ho teší zdieľať s nami náš osud. Medzi príbehy literárne precízne spracované sa mu priplietli zo dva, ktoré by sa istejšie a lepšie cítili v časopise ako v knižke, ale Poviedky sú aj tak príjemným čítaním. Gabriela Rothmayerová (Ľudovít Šrámek: Poviedky Vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov) Marx a zmeny po roku 1989 Francis Fukuyama pred dvadsiatim rokmi tvrdil, že pádom režimov po roku 1989 sa navždy vyriešil spor medzi totalitným a liberálnym ponímaním spoločnosti a že nastal „koniec histórie“. Ako ukázal čas, nijaký koniec sa nekonal. Tento koncept však výrazne pomohol tomu, aby sa totalitarizmus Západu stal „len“ ideologickou zbraňou studenej vojny a naopak, Marx a marxizmus „nebezpečnou“ vedeckou teóriou totalitarizmu. Ústav politických vied SAV vydal ako čiastkový výsledok riešenia úlohy vedeckého projektu VEGA zborník textov. Jeho význam spočíva v pokuse vrátiť Karola Marxa a marxizmus do vedeckých diskusií (a to je dobre!) a zbaviť ho apriórneho vnímania a odmietania ako ideológie. A ako píše v úvodnej časti editor Peter Dinuš: „Vyvažovať často jednostranné reflexie v rámci skutočnej snahy o pluralitu teoretických výkladov a hodnotení.“ Nie všetci autori, ktorí sa na tvorbe textu podieľali (Ľ. ­Bla­­ha, M. Brabenec, M. Čarnogurská, P. Dinuš, M. Hauser, L. Hohoš, M. Hrubec, J. Lysý, F. Novosád a F. Škvrnda) sú marxisti. Pritom však vo svojich príspevkoch reflektujú a hodnotia závery Marxovej teórie a súbežne moderne komentujú interpretácie, či dezinterpretácie teoretického odkazu tohto nemeckého filozofa. Vzácne aktuálna monografia určite prispeje k prekonaniu doterajšej bariéry odsudzovania a programovej nevšímavosti osoby K. Marxa ako mysliteľa, a voluntaristického znevažovania jeho teoretického odkazu. Peter Juza (Peter Dinuš, ed.: Marx a spoločenské zmeny po roku 1989, Ústav politických vied SAV, Bratislava 2009)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984