Slovo čitateľov
Prečo sa stále trieštime? Ad: Stojím na strane ľavice... (Ľuboš Blaha) Slovo 6,7/2010 Autor obhajuje tradičné hodnoty sociálnej demokracie oproti postmoderným. Naozaj sa musí klásť dôraz na spravodlivé ekonomické riešenie postavenia pracujúcich, ktorí vytvárajú hodnoty, bez ktorých spoločnosť nemôže existovať. „Menšinové“ otázky určite nie sú zanedbateľné. No človeku, ktorý nie je za svoju prácu spravodlivo odmeňovaný, či dokonca doma nevie zohnať zamestnanie, sa javia ako druhoradé. Preto na nich nemožno stavať piliere programu strany, ktorá chce oslovovať väčšinu. Na tejto debate ľavičiarov ma trápi iná vec. Ak chceme, aby spoločnosť fungovala na báze sociálnej spravodlivosti a zodpovedajúcej kultúrnej vyspelosti, prečo sa trieštime? Veď je tu oveľa väčšia hrozba – globalizácia, o ktorej píše M. Majtán na margo knihy Wiliama I. Robinsona (Slovo 7/2010). Ako si sociálny štát poradí s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré prenikajú do všetkých štátnych štruktúr, až sa národné vlády stávajú proti nim bezmocné? Robinson apeluje, aby „nastúpila logika uspokojovania ľudských potrieb, logika chudobnej väčšiny ľudstva“ a navrhuje jedinú možnú nádej: ľudovú demokraciu. Máme teda tému na konštruktívnu diskusiu. Tereza Szabová, Bratislava Na holokaust nemožno zabúdať Ad: Továreň smrti sa dočkala slobody... (Jarmila Durániková) Slovo 7/2010 V koncentračných táboroch zahynulo 21-tisíc slovenských Židov. Nedávno sme si pripomenuli 65 rokov od oslobodenia Osvienčimu a je smutné, že aj medzi Slovákmi sa dnes nájdu takí, čo existenciu holokaustu popierajú. Skupiny holých lebiek dokonca poškodzujú náhrobné kamene na židovských cintorínoch a rozširujú antisemitizmus. Stúpenci slovenského vojnového štátu a Jozefa Tisa ignorujú zverstvá fašizmu, na ktorých sa podieľali aj slovenskí gardisti a arizátori. Preto treba pripomínať dnešnej strednej a mladej generácii holokaust a neľudskosti nemeckých nacistov a ich slovenských prisluhovačov. Ako čierny biľag v našej histórii. Nedopusťme, aby sa na to zabúdalo. Peter Klein, Nitra Sloboda a Sulidarita Ad: Solidarita ako prázdny pojem (Jozef Hajster) Slovo 7/2010 Solidarita, to je súdržnosť, vzájomnosť, porozumenie, pomoc a podpora slabšiemu, trpiacemu. Jeden za všetkých, všetci za jedného. Kde niet tragédie, niet solidarity. Odkedy pravicoví sulíkovci vstúpili do politiky pod straníckym názvom Sloboda a Solidarita, uvedomila som si, že pojem solidarita nechápu všetci rovnako. Zdá sa, že je to s ňou ako s pravdou. Je len jedna, a predsa každý má tú svoju. Júnové voľby ukážu, ako chápu tento pojem voliči a čia solidarita ich najviac osloví. U sulíkovcov by som však už teraz privítala malú modifikáciu. V názve strany stačí zmeniť len jednu samohlásku. Sloboda a Sulidarita znie originálnejšie a čiastočne očisťuje tradičný a pravý význam pojmu solidarita. Naďa Pechová, Bratislava Ľudia ako komunálny odpadu Ad: Obrovsky výhodné nízke platy? (Monika Martišková) Slovo 8/2010 Keď zvolili v Amerike Baracka Obamu za prezidenta, tak som si pomyslela, že niečo takéto sa môže stať iba v „krajine neobmedzených možností“. V krajine, ktorá je známa tým, že sa ľuďom plní to, o čom snívajú. My na Slovensku však môžeme snívať až do bezvedomia, aj tak si vysnívame vždy iba sklamanie z veľkých nádejí. Sme iba lacná pracovná sila, lebo sme mali vládu, ktorá to dopustila. Ani tá dnešná sa neponáhľa zmeniť tento trend. Ako si môžeme zachovať aký-taký status a dôstojnosť, keď sa v Bratislavskom kraji žije trikrát lepšie ako vo zvyšku Slovenska? Čo nám zostáva, keď pravičiari znova naučili ľudí triediť a nálepkovať ako komunálny odpad? Cez médiá nám už dali najavo, že by nedbali, keby sa Slovensko končilo kdesi za Trnavou. Viera Grajciarová, Veľký Krtíš Ešte môže byť veselou Ad: Vojenská doktrína Ruska (Peter Stupavský) Slovo 8/2010 O novej doktríne som čítal zopár komentárov, v ktorých unisono zaznela možnosť použitia ruských jadrových zbraní na odstránenie hrozby Ruskej federácii. Predchádzajúce doktríny si uvedomovali, že aj odvetný úder na potenciálneho protivníka by bol pre túto veľkú krajinu zničujúci. Pri súčasnej zníženej sile ruskej jadrovej triády a čoraz väčšej schopnosti potenciálneho protivníka na prekvapivý útok (priblíženie nepriateľa k hraniciam RF, diery v kozmickom a radarovom sledovaní protivníka) to platí dvojnásobne. Politicky je to podložené. Sivou eminenciou Obamovej zahraničnej politiky je Zbigniew Brzezinsky, ktorý patologicky nenávidí Moskvu. Známa je aj myšlienka exministerky Madelein Albrightovej, že je neprípustné, aby národ, ktorý predstavuje 1,5 percenta svetovej populácie, kontroloval 20 percent svetového prírodného bohatstva. V 21. storočí môže byť ešte riadne veselo. UM
