Primárky ako marketingový nástroj
Primárky v SDKÚ boli vždy iba fraškou. O čo v nich išlo, keď na post lídra bol s jednou výnimkou (popri Mikulášovi Dzurindovi aj Ivan Šimko) jediný kandidát? A o čo v nich išlo pred voľbami do Európskeho parlamentu, keď vedenie strany v rozpore s výsledkami hlasovania členov posunulo Petra Šťastného na postupové miesto, lebo inak by v politike skončil? Až teraz dzurindovci dotiahli vnútrostranícke voľby do dokonalosti. Médiá opäť poslúžili SDKÚ, ktorá primárky využila ako marketingový nástroj, aby pritiahla pozornosť občanov k svojim kandidátom. Aj v ostatných stranách práve vyberajú ľudí na parlamentné voľby, ale novinári im nedávajú zďaleka taký priestor, aby mohli prezentovať svoje kľúčové predvolebné posolstvá. Lídri SDKÚ tak už vo februári prezentovali hlavné výhrady voči vláde a hlavné ciele svojho programu. Práve o tom hovorili oveľa viac, než o rozdieloch medzi nimi. Ba viackrát využili príležitosť, aby zdôraznili, že vlastne medzi nimi nijaký rozdiel nie je. V kľúčových témach zaujímali rovnaké postoje. Dokonca aj „nová“ tvár Iveta Radičová sa k netransparentnosti vedenia účtov vo vlastnej strane postavila tak, ako by neexistovala. A v kľúčovej kauze financovania SDKÚ cez podozrivé firmy z daňových rajov vyjadrila svoju plnú dôveru hlavným zodpovedným – predsedovi Mikulášovi Dzurindovi a pokladníkovi Igorovi Kucejovi. Zlatým klincom boli obrovské plagáty, ktoré sa v mestách objavili práve v deň primárnych volieb. Vo chvíli, keď vrcholil ošiaľ z toho, ktorá z „alternatív“ vyhrá, obaja protikandidáti hlásali z bilbordov, že aj tak budú všetko robiť spolu. Doslova sa vysmiali všetkým, ktorí na chvíľu uverili, že medzi Radičovou a Miklošom je nejaký podstatný rozdiel. Nie je. Radičová a Mikloš sa naopak predháňali v ubezpečeniach, že majú rovnaký názor na všetko. Na vlastné korupčné kauzy SDKÚ, na politické priority, na sociálnu či ekonomickú oblasť, aj na budúcich koaličných partnerov. Aká umelá bola médiami nasilu vytváraná zápletka okolo právomoci viesť prípadné rokovania o vytvorení vlády. Je absolútne nepodstatné, že na čele delegácie s Miklošom a Dzurindom bude Radičová, ktorej mandát navyše určí prezídium na čele s Dzurindom. Volebný líder má právo viesť rokovania, nie robiť rozhodnutia o koaličnej spolupráci. Ak niečo o výsledkoch primáriek SDKÚ stojí aspoň za zmienku, tak je to umiestnenie Ľudovíta Kaníka na kandidátke. SDKÚ nám teda opäť ponúka svoj vysnívaný tím pre sociálnu oblasť – Ľudovít Kaník s Miroslavom Beblavým (a s Ivetou Radičovou v zálohe). Reinkarnácia tejto antisociálnej zostavy vypovedá o zámeroch SDKÚ v ďalšom volebnom období viac ako rozsiahly volebný program.
