Reklama
Reklama

Recenzie

Dlhoročný radikálny aktivista, novinár, politický a ekonomický teoretik Michael Albert (1947) nie je u nás celkom neznámy. Týždenník Slovo s ním uverejnil dva rozhovory (46/ 2002 a 38/2008), viackrát sme o jeho pôsobení a názoroch písali.
Počet zobrazení: 812
11_2010_31_Nasa_nadej-m.jpg

Život bez kapitalizmu Dlhoročný radikálny aktivista, novinár, politický a ekonomický teoretik Michael Albert (1947) nie je u nás celkom neznámy. Týždenník Slovo s ním uverejnil dva rozhovory (46/ 2002 a 38/2008), viackrát sme o jeho pôsobení a názoroch písali. Albert študoval na Massachussets Institute of Technology, kde sa v 60. rokoch zapojil do hnutia proti vietnamskej vojne. V roku 1977 sa podieľal na vzniku radikálneho vydavateľstva South End Press, neskôr založil alternatívny časopis ZMagazine, ktorý dodnes vedie, podobne ako internetovú stránku ZNet (www.zmag.org). Spolu s Robinom Hahnelom vytvoril ekonomickú víziu pareconu – participatívnej ekonomiky – ako alternatívy voči kapitalizmu i reálnemu socializmu. O tejto vízii napísal viacero kníh. Jednu z nich si už možno prečítať aj v slovenskom preklade. Ekonomická vízia parecon vychádza zo spravodlivosti, solidarity, rôznorodosti a samosprávy. Okrem hospodárskych úvah hrajú v nej dôležitú úlohu príbuzenstvo a rodové otázky, ako aj spoločenstvo a komunálne štruktúry. Albert v knihe ,,Naša nádej. Život bez kapitalizmu“ prináša svojskú ekonomicko-politickú analýzu súčasného sveta. Napriek tomu, že niektoré jeho návrhy riešenia a odporúčania vyznievajú utopicky, množstvo jeho názorov, návodov a postrehov je veľmi podnetných. Na margo tejto knihy Noam Chomsky napísal: „Dielo sa zaoberá dominantnými ľudskými záujmami a spôsobmi ľudskej interakcie, hľadá a skúma základné princípy, ktoré by mohli viesť k pretvoreniu súčasnej spoločnosti a ktoré by konštruktívne prispeli k týmto premenám. Je to hodnotný a provokatívny náčrt modelu vedúceho k väčšej miere slobody a spravodlivosti.“ Emil Polák (Michael Albert: Naša nádej. Život bez kapitalizmu, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009) Totalita vlastníctva Autor úvahy Prehra víťazov s podtitulom Opakované zlyhanie kapitalizmu vracia do hry socializmus je skúsený slovenský diplomat, ktorý pozná problematiku Latinskej Ameriky ako u nás málokto. Nakoniec, už ako svieži dôchodca, sa aj priznáva, že dôvody napísania tejto skromnej úvahy o nedávnom i súčasnom svete pramenia z jeho zážitkov a osobných skúseností. O kapitalizme, v ktorom žijeme, „musíme vedieť čo najviac“, tvrdí Ján Jurišta. A má pravdu! Veľmi málo totiž vieme, čo sa vlastne so svetom stalo od chvíle, keď padol Berlínsky múr, sublimoval Sovietsky zväz a politickú totalitu nahradila totalita súkromného vlastníctva, mamonu a morálneho gýča. Človek sa stal, tak ako vlastne všetko na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia, tovarom. Na príklade štátov Latinskej Ameriky poukazuje autor na to, čo sa dialo a deje v strednej Európe v posledných dvadsiatich rokoch, keď vonkajšie sily pod pláštikom demokratizácie zorganizovali majetkový prevrat formou privatizácie, aby formou asymetrických vzťahov mohli „nové“ krajiny (vrátane Slovenska) ekonomicky ovládnuť. Sumarizáciou konkrétnych udalostí (napr. krach neoliberalizmu v Argentíne a krvavé nepokoje v Buenos Aires v decembri 2001) autor upozorňuje na opätovné globálne zlyhanie kapitalizmu, ktoré podľa neho znovu vracia do hry socializmus v novej podobe. Lenže realizácia tejto výzvy je výlučne v rukách nastupujúcej generácie. Tá minulá so svoju šancu na spravodlivý socializmus totiž už úspešne a nenávratne preschôdzovala a prezjazdovala. Peter Juza, politológ (Ján Jurišta: Prehra víťazov - Opakované zlyhanie kapitalizmu vracia do hry socializmus v novej podobe, IRIS Bratislava rok 2009) Brown opäť hitom Keď sa z Da Vinciho kódu stal v roku 2003 svetový bestseller, z ktorého sa doteraz predalo výše 81 miliónov kusov, bolo jasné, že skôr či neskôr príde pokračovanie. Dan Brown uviedol na pulty kníhkupectiev vo Veľkej Británii vlani v septembri Stratený symbol. Fanúšikovia Da Vinciho kódu môžu byť spokojní. Autor pochopil, prečo mala jeho predchádzajúca publikácia taký úspech a držal sa svojej osvedčenej schémy. Hlavným hrdinom je opäť Robert Langdon, ktorý bude opäť riešiť záhady histórie. Pritom nebude chýbať ani zloduch, aby nás nakoniec čakal šokujúci zvrat. Langdon je o pár rokov starší a vedie pokojný život harvardského profesora. Pod falošnou zámienkou ho však vylákajú do Washingtonu, kde ho kontaktuje únosca jeho najlepšieho kamaráta, aby mu vysvetlil, čo musí spraviť, ak ho chce zachrániť. Stačí, aby preňho vyriešil jedno z najväčších tajomstiev histórie: tajomstvo rádu slobodomurárov... Dan Brown svojim fanúšikom predložil román plný zápletiek, napätia a zvratov udalostí. Tí, ktorým sa páčili jeho predchádzajúce knihy, určite vyhovie aj tentoraz. Knihu napísal štýlom, že keď sa do nej začítate, neviete prestať. Možno aj to, ako vie svojich čitateľov držať v napätí, bolo dôvodom, prečo sa táto kniha v Británii prvý týždeň predávala rýchlosťou 19 kusov za minútu. Dorota Hudecová, novinárka (Dan Brown: Stratený symbol, Vydavateľstvo: Slovart 2010)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama