Reklama
Reklama

Hodina nestačí

Vydať sa do Slovenského národného múzea v Bratislave na Cesty slovenskej knihy iba dačo vyše hodiny pred záverečnou je neprezieravé. Rovnomenná výstava plus jej druhá časť Od Proglasu k postmoderne je totiž nielen predstavením knihy a kníh ako výnimočného človečenského fenoménu, ale sama je knihou.
Počet zobrazení: 1081

Vydať sa do Slovenského národného múzea v Bratislave na Cesty slovenskej knihy iba dačo vyše hodiny pred záverečnou je neprezieravé. Rovnomenná výstava plus jej druhá časť Od Proglasu k postmoderne je totiž nielen predstavením knihy a kníh ako výnimočného človečenského fenoménu, ale sama je knihou. A nie iba pre Sklenú zrkadlovú knihu slovenského scénografa Jána Novosedliaka, ktorá tvorí bránu medzi oboma rovnorodými expozíciami. Knihou je preto, lebo obsiahnuť jej ducha znamená predovšetkým čítať texty na paneloch sprevádzajúce 300 exponátov, a mať načítané. Bez kontextu načítaného je totiž porozumenie ťažšie. Cesta slovenskej knihy sleduje podľa skromnej skladačky k výstave počiatky, rozvoj, vrcholné momenty i pády slovenskej knižnej kultúry, približuje význam a aktuálny stav historických knižničných dokumentov a fondov, rukopisné knihy, unikátne tlače, mapy, kalendáre z obdobia 15. až 19. storočia vrátane kódexov, ktoré patria medzi najstaršie historické pamiatky, a rozličné knižné rarity. Expozícia Od Proglasu k postmoderne prevedie návštevníka historickým vývinom pôvodnej umeleckej spisby v priebehu dvanástich storočí, ukážkami rukopisov našich spisovateľov. Stretnutia cez písmená Mňa vrátila do pôvabného Kubínskeho domčeka literáta Thea H. Florina, k sestre spisovateľky Margity Figuli, k Hane Ponickej, ktorá ma poslala na moju prvú profesionálnu reportáž do Oravského Podzámku, k Dušanovi Dušekovi, s ktorým si roky vymieňame novoročenky a občas aj pár slov, k Mile Haughovej, ktorá mi príbehom o darovaných slzách vnukla titulok k rozhovoru s ňou, ale aj k Vincentovi Šikulovi, ktorý ako prvý posúdil môj krátky text. Ale vrátila ma aj k otcovmu stretnutiu so spolužiakom básnikom Pavlom Bunčákom. Vďaka ukážke z rukopisov Bohuslava Tablica a Ľudovíta Štúra som sa zasa na chvíľu ocitla v študovni Slovenskej národnej knižnice, kde som sa pred rokmi až s bázou dotýkala Tablicovho pamätníka či pamätníka Adely Ostrolúckej. Knihy v okovách Supralibros Mateja Bela, exlibrisy, pripomienka slávnej Oponickej knižnice. Kniha Jána Jesenia, knihy s kovaním na rohoch, aby sa nepoškodili, knihy pripútané reťazami, aby ich zo starodávnych knižníc nik neukradol, ilustrácie, na ktorých ani po 500 rokoch nevybledli nádherné farby, pripomienka prvých kolibričích kníh, ktoré pre potreby študentov robil Guttenbergov pomocník, knihy poškodené požiarom, zlým zaobchádzaním, busty a portréty spisovateľov... a záverečná. Treba prísť znova. Pretože to stojí za to. Našťastie, výstava v Bratislave potrvá až do 30. mája, takže bude čas. Od Proglasu po Bolognu Bolo by však dobré vybrať sa aj do Bologne. Cesty slovenskej knihy totiž v týchto dňoch vedú práve tam, na Medzinárodný knižný veľtrh pre deti a mládež (23. – 26. marca). Naše knihy, ich autori, ilustrátori a ostatní tvorcovia tam budú mať výnimočné postavenie. Vďaka dlhoročnému úsiliu Literárneho informačného centra totiž bude Slovensko tohtoročným čestným hosťom veľtrhu a expozícia, ktorú tam prinesie aj vďaka sponzorskému prispeniu Slovenských elektrární bude naozaj veľkolepá. Slovakunitedimaginations a slovenskú ilustračnú tvorbu bude reprezentovať 32 výtvarníkov svojimi 160 najlepšími dielami zo šesťdesiatich kníh pre deti, krátky film SLOVÁ (CI) & OBRAZY o pätnástich spisovateľoch a ilustrátoroch detských kníh. Reprodukcie diel našich ilustrátorov ocenené na Bienále ilustrácií Bratislava budú vítať návštevníkov veľtrhu už na bolonskej hlavnej stanici. Najstaršia univerzita sveta poskytla priestory starobylej knižnice Biblioteca Archiginnasio dielam, ktoré získali Grand Prix na 22 ročníkoch Bienále ilustrácií Bratislava, výtvarníci Kamila Štanclová a Dušan Kállay budú vystavovať na bolonskej radnici. Návrhy hračiek tam predstavia aj najmladší dizajnéri Slovenského centra dizajnu a poslucháči stredných a vysokých škôl zameraných na dizajn. Papierový skener V najväčšej bolonskej galérii súčasného umenia MAMbo bude od 25. marca do 25. júla aj vďaka doslova svietiť (aj zhasínať) dielo slovenského výtvarníka Mateja Kréna Skener –mohutná umelecká stavba (len na jej statický posudok spotrebovali 100 strán) na ploche 12 x 27 metrov zo 100-tisíc kníh a zrkadiel vážiaca vyše 40 ton. O Slovensku sa však návštevníci dozvedia aj z baletného predstavenia Štátneho divadla Košice M. R. Štefánik, hry Anny Gruskovej Rabínka, ktorú uvedie bolonské divadlo Reon, chodcov na uliciach poteší Vranovské chodúľové divadlo. Poslucháči bábkoherectva Vysokej školy múzických umení z Bratislavy predstavia hravú inscenáciu Štyria škriatkovia a Vivaldi na motívy knižky Jána Uličianskeho Štyria škriatkovia a víla. A koncerty a animované filmy a iné a iné a iné. Viac, ak to stihnete, v Bologni. Marta Moravčíková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama